Zbytočná

N ačo písať,
keď básne nikto nečíta?
Radšej misa!
Duša je aj tak prekrytá.

Načo kričať
do uší zaliatych voskom?
Drž sa kríža,
potom obdaria ťa bozkom.

Načo spievať
v svete čo ohrdol pieseň?
Len vrch pliev a
bielej špiny vám dnes nesiem.

Načo si ctiť
svojich ľudí, svoje vzory?
Ukáž im riť!
Nemusíš sa davom boriť.

Načo názor?
Radšej prúdom nechaj sa vliecť!
Kolomažou
sa natri, treníc potom niet.

Načo kráčať?
Vôkol krútia sa kolesá.
Zabi vtáča!
Tak srdce sa ti rozplesá!

Načo cítiť?
Staň sa mašinou bez zmyslu.
Zostaň skrytý.
A dušu? Nechaj odvisnúť!

Načo ľúbiť?
Veď svet sa skrýva do vzdychu.
Veľký, hrubý,
úzka blúzka.
No tak, poď mi ju rozpichnúť!

Načo dýchať?
Z budúcnosti žijú tuje.
Mŕtvy prípad,
na jej hrob si kľudne odpľujem.

Prečo prežiť?
Nikdy nepríde sloboda.
Režim mreží
všetko to predtým rozhlodá.

Život bez básní,
život bez piesne,
čo ho rozjasní,
city nemiestne.

Nechuť rozprávať,
sliz máš na čele,
skrytá rozprava
poslednej večere.

Láska v priekope,
v tvári semeno.
Hrob jej prekopem
a vo svete nemennom
objímam mŕtvu nádej.