Mnohí z vás už určite cestovali karavanom. Pre nás to bola prvá skúsenosť a s ňou spojené i obavy, či sa vydať na takú dlhú cestu. Niekedy však stačí iba - ten jeden odvážny kamarát - ktorý vás uistí, že to zvládnete. Napokon to bol nezabudnuteľný zážitok. O to viac, keď okrem krásy spomínaných Álp a pláží, zažijete aj vzrušujúcu atmosféru olympijských hier.
Avšak, povedzme si pravdu, cestovanie karavanom nie je lacný "špás". Prenajať si ho môžete od 130 eur/na deň. Tankovanie je tiež nemalá položka. My sme boli dva páry, preto to bolo finančne zvládnuteľnejšie.
1. deň - odchádzame spod Tatier
Karavan pripravený, dovolenka v práci vybavená, už len vyraziť na cestu. Štartujeme spod našich veľhôr smer Žilina a Bratislava.
V podvečerných hodinách diaľnicou prechádza minimum áut, dokonca ani nestojíme pred Ružomberkom či pod Strečnom. Niečo po 22.00 hod. prechádzame štátnou hranicou s Rakúskom. Tankovanie si nenechávajte na poslednú čerpaciu stanicu pred vstupom do Rakúska ako my, vyjde vás to drahšie o cca. 0,30 eur/l.
Naša najbližšia zastávka na prespanie je na parkovisku pri Linzi medzi slovenskými kamiónmi. Som zvedavá, je to bezpečné?
2. deň - smer Mníchov
Zobudili sme sa, vyrážame niečo po 6.30 hod. smerom na Mníchov. Po ceste si dávame raňajky u známej vo Schaftlachu - typické praclíky, biela klobáska, originálna šunka, vajce s jablkom?...
Diaľnica okolo Mníchova s kolónami. Neskôr využívame odbočku na Bodensee - jazero, ktoré sa nachádza na území troch štátov: Rakúska, Nemecka i Švajčiarska. My sme v rakúskom Bregenze. V centre mesta je problém zaparkovať, nie to ešte s karavanom. No po blízku je parkovisko supermarketu a tam je miesta habadej. Parkujeme, zadarmo.
Bodensee je tretie najväčšie jazero v strednej Európe. Na brehu pulzuje život, výletné lode, zamilované páry, spokojní dôchodcovia so psíkmi. Mesto krásne, čisté, plné turistov. Neuveriteľné, prvýkrát v živote vidím vzducholoď! Neverím.
Pokračujeme smer Švajčiarsko, pred nami je stále krásne jazero Bodensee v objatí nádherných švajčiarskych kopcov.
Prechádzame diaľnicou popri najväčšom švajčiarksom meste Zürich a neskôr okolo turisticky vyhľadávaného mesta Luzern. V podvečer prichádzame do horského mestečka Engelberg. Tu je zakázané od večerných hodín parkovať mimo autokempingov, kde by nás dve noci vyšli 190 frankov. Na rad prišiel plán B, cez aplikáciu Park4night sme si našli v neďalekom Dalenwille súkromnú farmu, kde nás státie vyšlo 68 frankov/2 noci. Príjemné večerné posedenie v tichu s fľašou vína a krásnymi výhľadmi do doliny i na protiľahlé hory. Dobrú noc Švajčiarsko!
3. deň - výlet na Brunni
Ráno nám rozvoniava čerstvo podojené mlieko od pani domácej. To sa ti v kempe stať nemôže! Celý deň sme strávili v Engelbergu, odkiaľ pochádza aj švajčiarska alpská lyžiarka Michelle Gisin. Lanovka nás vyviezla do lyžiarskeho strediska Brunni k jazeru v tvare srdca Lovelake s "bosým chodníkom". Odtiaľ sme si vyšliapali do výšky 2200 m.n.m. Nádherný výhľad na Alpy a protiľahlú najvyššiu horu oblasti - Titlis.
Neskôr kávička a kvalitná švajčiarska čokoládka v centre mesta a podvečer už najlepší kebab na svete v dedinke Buochs, ktorá leží na brehu Luzernského jazera. Večer opäť parkovanie na farme.
4. deň - horský prechod do neba
Z Dalenwillu odchádzame v ranných hodinách smerom na Interlaken, neskôr na Innertkirchen. A potom to prišlo! Serpentíny horským priesmykom Grimsel Pass - verím, že karavan to zvládne (aj keď ukazuje spotrebu 40 l). Tu sa nám odkrýva neopísateľná krása a mohutnosť švajčiarskych Álp. Pre milovníkov prírody je to raj na zemi. Zastavujeme pri nádrži s vodnou elektrárňou Räterichsbodensee, neskôr v najvyššom bode priesmyku.
Fúha, ešte zdolať serpentíny dole kopcom. Náročná cesta, ale človek neverí, aká krásna môže byť príroda. Cesta bola frekventovaná, okrem osobných áut, sme stretli motorkárov a cyklistov.
Pokračujeme smer Francúzsko - čaká nás druhý horský prechod (ospravedlňujem sa, ale presný názov neviem, žeby Trient?). Jednoducho, to Švajčiarsko so svojimi horami - to je jedna nádhera. Prechádzame štátnu hranicu s Francúzskom a ideme ďalej, smerom na obec Chamonix-Mont-Blanc. V obci môžu karavany zaparkovať na vyhradených miestach, cena OK. Vyrážame do centra mesta, v diaľke sa týči mohutný najvyšší vrch Álp a Západnej Európy - Mont Blanc.
Do jeho blízkosti sa chceme dostať lanovkou, ale najbližšie voľné miesta sú až na 16.20 hod. Volíme inú možnosť a to vyviezť sa lanovkou na vrch Le Brévent 2525 m.n.m., ktorý sa nachádza oproti Mont Blancu.
A možno aj lepšie, pretože máme fenomenálny Mont Blanc ako na dlani. Chamonix-Mont-Blanc je plné turistov, s riekou pretekajúcou centrom a fantastickou zmrzlinou.
V podvečerných hodinách smerujeme už do Lyonu do vopred zarezervovaného autokempingu.
Je čas spomenúť cenu diaľničných známok. Pretože kým sme neprešli hranicou Francúzska, bolo to ešte OK:
Rakúsko: 10 dňová - 9,50 eur.
Švajčiarsko: ročná 40 frankov (oplatí sa kúpiť na benzínovej pumpe, online je drahšia).
Francúzsko: funguje tu uzavretý mýtny systém s vjazdmi a výjazdmi. Všetky diaľnice sú spoplatnené. Cena mýta od Álp cez Lyon, k Saint Tropéz až po hranicu s Talianskom bola v našom prípade okolo 120 eur.
Taliansko: takisto mýtne brány, od Janova smerom na Veronu k hraniciam s Rakúskom nás to vyšlo takmer 80 eur.
5. deň - olympijský deň
Prebúdzame sa v Camping de Lyon. Jeden z tých krajších autokempingov, situovaný v krásnej prírode, obklopený zeleňou a všetkým potrebným pre kemperov. Zamestnanci recepcie nás usmernili a poradili nám, ako sa dostať na futbalový štadión. Využili sme prímestskú dopravu, nakoľko štadión sa od nás nachádzal vyše 5 hodín pešo. Autobus, v ktorom sa za lístky platí platobnou kartou, nás odviezol ku stanici metra.
Na konečnej zastávke už boli pristavené autobusy smerujúce priamo na štadión. Čas medzi prestupmi využívame na obhliadku mesta, kde sa nachádzajú krásne a upravené časti a potom paradoxne, v tých menej frekventovaných uličkách vidíme neporiadok, obchody prisťahovalcov a ľudí, ktorí majú kadečo "vkurené".
Olympijský zápas je zážitok, atmosféra fantastická, organizácia tiež. Bezpečnosť zabezpečujú vojaci so samopalmi. Vraciame sa do autokempingu prímestskou dopravou.
6. deň - hory nahrádza more
Z Lyonu sme vyrazili skoro ráno smerom na Marseille. Diaľnice bez zápchy, ale opäť s mýtnymi bránami. Odbáčame do slávneho Saint Tropéz. Cesta z diaľnice vedie cez kopcovitý terén, fúha, úzka cesta... Až sa pred nami odhalí krásne francúzske mestečko s morom. Zaparkovať s karavanom, opäť problém. Centrum mesta plné turistov, konečne mám pocit, že som medzi skutočnými Francúzmi. Prichádzame do prístavu s tými najbrutálnejšími luxusnými športovými loďami. Vrtuľníky prelietavajú takmer nonstop. Dávame si bagetu - tú jednoduchú francúzsku bez zbytočného mastného dresingu - a ideme sa prejsť centrom a popri pobreží. Odfotíme sa ešte pri slávnej budove Gendarmerie Nationale, ktorá je spojená s filmami Louisa de Funésa.
Krásne Saint Tropéz. V ten istý deň podvečer pokračujeme do prímorského mesta Nice, kde nás čaká futbalový zápas žien - poviem vám, oveľa napínavejší a dravejší ako ten mužský.
Stojíme na parkovisku pred obchodným domov v menej frekventovanej časti mesta. Rozhodujeme sa, či prespíme tu, alebo sa pohneme ďalej. Rezerváciu v tunajšom autokempingu nám totižto nepotvrdili. Neporiadok v okolí a ľudia prespávajúci v stanoch či v autách, nás predsa len presvedčili vydať sa na cestu smerom na Monako a taliansky Janov. Prespali sme na talianskej benzínovej pumpe.
7. deň - nekomerčné pláže
Vivat Italia! Prebúdzame sa v horúcom Taliansku. Nádherný výhľad na more. Prešli sme niekoľko kilometrov a zaparkovali popri ceste na pláž Cogoleto na Ligurskej riviére.
To je ono, nekomerčná oblasť bez hotelových komplexov, iba krásne farebné talianske domčeky a výhľad na vzdialené skalné výbežky. Talianski dôchodcovia sediaci na pláži pohrávajúci sa so psíkmi. Voda čistá a teplá. Napoludnie sme navštívili centrum Janova s jeho úzkymi uličkami, reštauráciami a obchodíkmi. Nikde nikoho, asi tá ich siesta.
Ešte v ten večer vyrážame popri pobreží smerom na Veronu, Benátky... cez talianske Alpy na Rakúsko. Čaká nás dlhá cesta, zastavíme sa viackrát na taliansku kávu. Už je večer, tma, vidíme iba obrysy mohutných talianskych Álp. Veľká škoda. Posledná zastávka na prespanie na parkovisku tesne za Viedňou.
8. deň - slovenská klasika
Ráno sa prebúdzame medzi kempermi a autobusmi na rakúskej benzínke, varíme si spišské párky, nad hlavou nám takmer nonstop letia lietadlá z a na Schwechat. Vyrážame smerom na Slovensko. O necelú hodinu prechádzame štátnou hranicou a zastavujeme na Zlatých Pieskoch. Hm, teda...a prichádza realita, tá naša slovenská.
Tak snáď nabudúce, náš milý karavan. =D
