Kežmarský hrad
Máloktorý slovenský hrad sa nachádza v centre mesta, pevnosti boli zväčša postavené na návrší. Výnimkou je práve Kežmarský hrad, ktorý stojí takmer v centre historického mesta. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1463 a jeho postavenie sa spája s rodinou Zápoľsky, neskôr ho prevzala rodina Lasky a potom ho vlastnili štyri generácie Thökölyovcov. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Ruebe a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok. Hrad niekoľkokrát vyhorel, jeho vzhľad definitívne zmenil požiar v roku 1901.
V súčasnosti sa priestory hradu využívajú na expozície. Nájdete tu nádherné obrazy, starodávny nábytok a iné. Kežmarský hrad je známy aj legendou o zakliatej Čiernej pani, ktorá údajne v hrade straší aj v dnešnej dobe. Nádvorie hradu sa v súčasnosti využíva na rôzne festivaly, koncerty, v lete sa tu premietajú filmy.
Radnica
Radnica je dominantou kežmarského námestia. Jej stavba sa ukončila v roku 1461, o 60 rokov v roku 1521 vypukol požiar, pri ktorom zhorelo celé mesto. Z radnice sa zachovali iba múry a trojokno. Do jej opravy sa pustili po 20-tich rokoch od požiaru, dokončila sa v roku 1555, čo potvrdzuje aj kamenný erb s týmto rokom nad vchodom do budovy. Neskôr bola k radnici pristavená aj veža, na každej strane boli hodiny. V roku 1779 zhorelo opäť celé mesto a radnica s ním. O rok neskôr sa znova pustili do jej opravy. Budovu zachvátil požiar aj v roku 1922, založili ho dvaja miestni podpaľači.
Po tomto požiari radnica definitívne zmenila svoj vzhľad. Kežmarská radnica sa stala miestom, kde sídli vedenie mesta, konajú sa tu dôležitejšie politické stretnutia, vo výnimočných prípadoch aj kultúrne programy.
Drevený artikulárny kostol
Tento kostol je vskutku unikátny – postavený je totižto iba z dreva, drevené boli aj klince. Na jeho výstavbu prispeli evanjelici z celej severnej Európy a údajne sa staval pod taktovkou švédskych námorníkov. Strop kostola pripomína provu lode a aj okná sa nápadne podobajú na tie, čo sú na lodi.
Postavili ho v roku 1717 za neuveriteľných dva a pol mesiaca. V jeho vnútri nájdete oltár, kazateľnicu, šesť chórov a organ. Kežmarský drevený artikulárny kostol je zapísaný v zozname UNESCO.
Nový evanjelický kostol
Stavať ho začali od roku 1872 do roku 1894. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa práce na jedno desaťročie pozastavili. V jeho priestoroch je pochovaný kežmarský rodák a majiteľ hradu Imrich Thököly. Bol uhorským kráľom, avšak za kráľa ho nikto nezvolil. On sám sa netituloval a podpisoval sa ako sedmohradské knieža. Od tureckého sultána dostal symboly kráľovskej moci: kráľovskú korunu, plášť, meč, palcát a zástavu. Imrich pôsobil ako veliteľ povstaleckého kuruckého vojska a bojoval za väčšiu právomoc uhorskej šľachty a tiež za náboženskú slobodu. Vďaka nemu cisár Leopold uzákonil čiastočnú slobodu všetkých vierovyznaní. Po neúspechoch odišiel do Turecka, zomrel v meste Izmid.
V roku 1906 previezli jeho pozostatky do Nového evanjelického kostola v Kežmarku. V roku 1909 pristavili ku kostolu mauzóleum, do ktorého uložili safkofág so starým i novým náhrobným kameňom. Mauzóleum navštevujú predovšetkým turisti z Maďarska.
Evanjelické lýceum
Kežmarské lýceum vďaka vynikajúcim pedagógom a náboženskej a národnostnej tolerancii navštevovali študenti z celej strednej Európy. Študovali tu najznámejší literáti, maliari, vedci, lekári, politici či vojenskí hodnostári (P. O. Hviezdoslav, Jan a Samo Chalupka, Janko Jesenský, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Martin Rázus, Pavol Jozef Šafárik, Ladislav Medňanský, Jur Hronec, Aurel Stodola, Vojtech Alexander, Daniel Fisher, Pavol Kray a ďalší).
V súčastnosti sa v priestoroch lýcea nachádza jedna z najväčších školských historických knižníc v strednej Európe, knižný fond pozostáva zo 150-tisíc kníh. Pri evanjelickom lýceu neskôr vyrástlo nové lýceum, dnes má názov Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava na pamiatku známeho básnika, ktorý študoval na evanjelickom lýceu v rokoch 1865-1870.
Zdroj:
Kežmarok - Oko dejín, autori: Nora Baráthová, Dušan Jurdík, Jaroslav Šleboda, JADRO, 2006
Webová stránka Múzeum Kežmarok
Webová stránka Gymnázium P. O. Hviezdoslava Kežmarok
