Bazilika sv. Kríža
Chrám patrí medzi najväčšie trojloďové kostoly na Spiši. Jeho dnešná podoba pochádza z gotickej prestavby v rokoch 1444 – 1498. Časť prestavby zafinancovalo mesto a majiteľ hradu Imrich Zápoľský, erby oboch sa nachádzajú dodnes v malom vchode kostola. Nad veľkým vchodom je uvedený rok ukončenia prestavby 1498. O prestavbe svedčí aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová, krížová. Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami.
Kostol patrí medzi tzv. halové kostoly, ktoré predstavujú rajskú záhradu a v roku 1998 bol povýšený na baziliku. Areál kostola bol v stredoveku ohraničený opevnením, z ktorého sa dodnes zachoval nízky kamenný múr ukrytý pod šindľovou strechou.
V blízkosti kostola stojí opravená renesančná zvonica z roku 1591.
Reduta
Na jej mieste stála kedysi veža. Príkaz na jej zbúranie vyšiel od hradného pána Thökölyho, ktorý namiesto nej postavil pánsky dom, v ktorom bývali jeho hostia. Po jeho odchode sa do budovy nasťahoval kníhtlačiar, no nepobudol tu dlho. Mesto ju v roku 1818 prestavalo na budovu v klasicistickom slohu - Redutu. Zachovaný nápis v latinčine uvádza, že bola určená pre stráže, hostí a zábavy. Uskutočňovali sa tu veľkolepé plesy, zábavy, divadelné predstavenia, dalo sa tu spať i najesť.
V roku 2021, pri jej rekonštrukcii, našli sklenenú fľašu, v ktorej boli uložené artefakty na pergamenovom papieri napísané v latinčine doplnené kresbou. Kežmarská Reduta bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Židovská synagóga a cintorín
Židovská náboženská obec v Kežmarku vznikla v roku 1852 a rýchlo sa rozrástla. O 22 rokov prišiel do mesta prvý rabín. Za jeho pôsobenia vznikla škola, v rokoch 1881-1882 sa postavila synagóga, potom rituálne kúpele a cintorín. Židia neboli izolovanou časťou obyvateľstva, naopak, významne sa zapájali do hospodárskeho života v Kežmarku. Pokojné spolunažívanie obyvateľov Kežmarku so Židmi ukončili udalosti II. sv. vojny. Prvoradou úlohou štátu bolo úplne vyradiť Židov z politického, hospodárskeho, sociálneho a spoločenského života, tiež zbaviť ich majetku. Inak tomu nebolo ani v Kežmarku.
V Kežmarku ich bolo 899 (údaj prevzatý z článku o Židoch od historičky Nory Baráthovej). Od marca už začala deportácia Židov do koncentračných táborov. Ich prítomnosť v meste pripomínala židovská synagóga, z ktorej neskôr urobili sklad. Napokon ju v roku 1961 zbúrali.
Železničná stanica
Z Kežmarku viedla hlavná železničná trať do Popradu. Prvý parný vlak na tejto trati prešiel 18. decembra 1889. Novú výpravnú budovu postavili v rokoch 1914 – 1916 v secesnom štýle. Železničná stanica patrila v tom období medzi najkrajšie stanice vo vtedajšom Uhorsku.
Pozrite si aj iné zábery z kráľovského mesta Kežmarok:
Zdroj:
Kežmarok – oko dejín, autori: Nora Baráthová, Dušan Jurdík, Jaroslav Šleboda, JADRO, 2006
Webová stránka Farnosť Kežmarok
holocaust.cz (Z obdobia holocaustu v Kežmarku, autor Nora Baráthová)
