Trojdňový festival EĽRO prebieha v centre historického a niekdajšieho slobodného kráľovského mesta. Druhý júlový víkend scénicky dobyjú hradby mesta vojaci a otvoria tak ďalší ročník festivalu.
V uliciach mesta sa stretnú a návštevníkom predvedú svoju zručnosť, šikovnosť, nápaditosť a precíznosť remeselníci nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Nájdete tu moderných „cechmajstrov“ so svojimi pomocníkmi, originálne ručne robené výrobky a sem-tam aj rodinu, v ktorej sa remeslo dedí z pokolenia na pokolenie.
Mesto kupcov a remeselníkov
Historický Kežmarok bol už od nepamäti trhovým mestom, pričom prvý jednodňový trh sa uskutočnil už v roku 1251. O necelých 170 rokov neskôr prichádzali do mesta pod Tatry remeselníci a kupci z okolitých krajín na takzvané výročné trhy. Vtedy sa predávalo takmer počas celého týždňa. O jednom takomto píše kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová vo svojom historickom románe:
„Kežmarský výročný trh sa začal. Stánky zaplnili nielen námestie, ale aj cestu k hradu a Starý trh. Obchodníci azda z celého známeho sveta vychvaľovali svoj tovar až do neba. Ženy sa zhŕkli okolo stánkov so súknom a s plátnom, ktoré doviezli flámski, poľskí, anglickí, sliezski, francúzski i nemeckí obchodníci. Rusi a Poliaci sa vystatovali aj parádnymi kožušinami z baranov, zo zajacov, z noriek, kún i bobrov. Na Starom trhu v blízkosti močiara pod kostolom zase predávali šťuky, úhory, solené ryby, lososy, tuniaky, slede z Baltského i Čierneho mora. Hoci tu vyzeralo ako v Babylone, všetci sa vedeli dohovoriť – každý poriadny Kežmarčan ovládal nemčinu, slovenčinu, poľštinu a niečo z maďarčiny, tí učenejší zase vedeli po latinsky a táto reč spájala celý kultúrny svet.“ (Meč a srdce, vydavateľstvo JADRO, 2015).
Šikovnosť kežmarských remeselníkov združených v cechoch preslávila mesto počas stáročí široko-ďaleko. V Kežmarku pôsobili cechy ako rybársky, mäsiarsky, mlynársky, zlatnícky, ihlársky, cech cinárov a tokárov, debnársky, klobučnícky, súkennícky, kožušnícky, remenársky, cech knihárov, maliarov a veľa ďalších. Na domoch, v ktorých kedysi remeselníci žili a pôsobili, visia dnes erby.
Influenceri verzus remeselníci?
Počas júlového víkendu tak v „cechovom a trhovom“ meste budú dominovať remeslá a na chvíľu neupadnú do zabudnutia. Na EĽRE môžete obdivovať prácu rezbárov, krajčírov, tkáčov, sklárov, kováčov, pernikárov, vidieť môžete ako sa fúka sklo, vyrábajú džbány, opasky, topánky, tká koberec, podkúva kôň či kuje železo. Dobovú atmosféru každoročne dopĺňajú vystúpenia folklórnych súborov zo Slovenska i zahraničia, večerný program patrí modernej hudbe.
Šikovných remeselníkov však z roka na rok ubúda. Mnohých remeslo neuživí a je pre nich iba koníčkom. Práca v remeselnej dielni (hoc ako koníček) už nevonia ani mladým ľuďom. Na otázku ako vidia svoju budúcnosť, tak väčšina z nich odpovie, že chce byť IT-čkármi, influencermi či youtubermi. Bohužiaľ, v dnešnej dobe lepšie platená aktivita.
Preto nie nadarmo sa hovorí: Remeslo má zlaté dno. A v dnešnej dobe plnej nekvalitných tovarov to platí dvojnásobne. Veď častokrát obľúbené topánky či šaty skončia v koši, pretože ich nemá kto opraviť.
Autor fotografií: Veronika Michalčíková
