(Vďaka Bohu) neviem, čo bol komunizmus, tento režim som nezažila. O praktikách komunistov mi hovorili iba moji blízki, dočítala som sa o nich v knihách, v kronikách, videla som rôzne dokumentárne filmy v televízii. Avšak starí rodičia si na toto obdobie spomínali presne, do detailov a so slzami v očiach. Museli totižto odvádzať tzv. kontingenty a ťažko vydreté „ovocie“ svojej práce odovzdali štátu. Spomínali, ako museli prasaťu pri zabíjačke uväzovať pysk, aby jeho kvičanie nikto nepočul. Ako museli v pivnici vykopať hlbokú jamu, do ktorej skryli čerstvo vyúdenú slaninu, aby ju páni komunisti nenašli a nezobrali.
Alebo ako sa šikovné a múdre deti mojich známych nedostali na vytúžené stredné či vysoké školy len preto, lebo ich rodičia nesúhlasili a nepodriadili sa vtedajšiemu režimu. Dovolili si povedať, že to čo sa deje, nekorešponduje s ich presvedčením. Boli aj takí vyzvedači, ktorí išli pred kostol, či do kostola iba preto, aby neskôr veriacich udali. Ľudia boli bezdôvodne šikanovaní, prenasledovaní, vyhodení z práce, ponižovaní, väznení a častokrát napokon zavraždení.
O to viac ma šokoval prieskum (berme ho s istou rezervou), ktorý prednedávnom uverejnili Aktuality na svojej webovej stránke – až takmer 30 % opýtaných by sa chcelo vrátiť do režimu spred roku 1989. Šokoval ma aj rozhovor s pani, ktorá mi hovorila o tom, ako bolo za komunistov priam perfektne, ako sa štát staral, aká hojnosť bola. Všetko bolo lacné, každý mal prácu, nebol problém s bývaním. Keby mi moji blízki nehovorili, čo všetko si museli počas komunizmu vytrpieť, tak si poviem, škoda že som sa nenarodila do takéhoto „blahobytu“.
Ako som už spomínala, praktiky komunizmu som nezažila na vlastnej koži. Vlastne počkať. Nevidím tieto praktiky aj v súčasnosti ? Keď sa pozriem na to, čo vo svojej krajine pácha režim istého prezidenta na obyvateľoch (dokonca na obyvateľoch cudzieho štátu), nepripomína to z časti situáciu spred roku 1989? Za protesty na ulici dostať obuškom či pár rokov v base, zrušený prístup k iným ako štátnym informačným kanálom, popieranie a zámerné prekrúcanie pravdy...
Pýtam sa, milých takmer 30 % opýtaných, nepripomína vám to niečo? Napríklad zabíjanie slobody a práva na dôstojný život? Za týmto sa vám cnie? Za tyraniou? Za šikanou? Možno ani nie, pretože vy ste plávali s prúdom (možno dobrovoľne, možno nedobrovoľne). Vás sa to jednoducho vtedy netýkalo: Chceš pokoj, daj pokoj.
A vy súdruhovia komunisti, policajti, udavači, kde ste? Kde sú odrazu tí „priatelia štátu“, ktorí šiikanovali a udávali? Pomaly a nenápadne ste sa infiltrovali do spoločnosti, prezliekli ste kabát a na vašu neprávosť voči iným sa akosi pozabudlo. Či sa kajate za tie rany, ktoré ste uštedrili nielen obuškami? Možno aj ja vás, milí súdruhovia, policajti či udavači, dnes stretávam na ulici a ani len netuším, čoho všetkého ste boli schopní. A verte, že nikdy nechcem zažiť to, čo ste robili generáciám pred nami.
