Som malým človekom, čo sa tiež rád "stráca". Zanecháva a prijíma niečo nové, no paradoxne sa pevne drží svojich stálic. No aká pomyselná čiarka je medzi slovkom stratiť sa a "stratiť sa".
Pre mnohých stratiť sa znamená stratiť sa zo zorného poľa, chvíľku či dlhšie registrovať neprítomnosť. Možno len z povrchného záujmu, však predsa len toho človeka "poznám", alebo zo skutočnej clivosti a chýbajúcej blízkosti. Stratíš sa z miesta svojho narodenia, stratíš sa z miesta kde si prežíval detstvo či z iných miest pamätajúcich si bláznovstvá mladých hláv, stratíš sa z blízkosti dlhoročných priateľov.
Stratíš a získavaš zároveň. Kto nepocítil smútok za tým čo mal, klame sám seba. Je to prirodzené človeku. Človeku, čo cíti. Poznávaš nových ľudí, nové miesta. Si ako voda, čo rúti sa vpred. Ona nestojí, ide ďalej, tvaruje sa. Mení tvar, rýchlosť. Prispôsobí sa. Strácaš sa často? Je to úžasné. Si ako voda. Pokračuj ďalej. Rastieš, dávaš sebe tvar.
Ale čo ak sa skutočne strácaš?
Nie si vodou, si vodnou parou. Ale aj z tej sa pretransformuje voda, ak stúpneš vyššie. Vieš čo tým myslím? Stále sa môžeš rozhodnúť ako ďalej. Budeš sa pozerať na to čo máš, čo si získal, cez štvorhranné okuliare bez toho aby si v nich videl ovál?! Je smutné, pozerať na človeka, ktorý sám seba ľutuje. Ľutuje ako žil, ako žije. Riešenia sú. Možno okolnosti nie sú..ale riešenia áno.
Ak ťa raz niekto zastaví a spýta sa ťa, kde si sa stratil, že ťa dlho nevidel, usmej sa. Je to znak, že niekomu chýba tvoja prítomnosť a hlavne si VODA.
A keď ťa niekto raz zastaví, popremýšľaj či sa strácaš, alebo SÁM SA STRÁCAŠ. A ešte niečo. Niekedy aj v tom chvíľkovom odlúčení je prijemné sa stratiť v prítomnosti. Vychutnať si chvíľu, tým aj celý život. Dajú sa dokonca vychutnať aj zlé chvíle. :) Vieš dobre že po nich vždy prídu tie dobré. Lebo aj to má svoj čas.
P.s. raz "keď budem veľká", by som si priala môcť zaznamenať každú jednu vec, každého človeka ktorého stretnem, každý zážitok, úsmevný príbeh i tie neprijemné veci, s ktorými sa človek bežne stretáva. Myslím, že každý jeden príbeh by vyhral OSKARA. Či už by to bola talianska tragikomédia, scifi alebo celovečerný film. Je super, že aspoň raz som v hlavnej úlohe JA. Raz si ho teda určite pozriem. Buď aj ty vodou. Nech dáme toho OSCARA.
