Po príchode domov som sa navyše dočítal, že cena cestovných lístkov na vlak sa má zvýšiť. A vtedy som si povedal to je nehoráznosť. Veď to bol trest a nie služba, za ktorú by si mal slušný človek platiť.
Ja chápem, že železničná doprava na Slovensku a všetky firmy, ktoré ju prevádzkujú sú na tom finančne veľmi zle, ale zvyšovanie cien lístka považujem za zneužitie monopolného postavenia na trhu. Tento krok taktiež nechápem z toho dôvodu, že železnice sa popri zdražovaní nesnažia o zvýšenie štandardu nimi poskytovaných služieb. Čo tým myslím? Tak napríklad, že sa nesnažia o zrýchlenie prepravy, modernizáciu vozňov (zníženie hluku vo vozni i na staniciach pri brzdení, klimatizácia, elektrické zástrčky vo vozňoch, wifi pripojenie na internet, slušné WC, atď), zlepšenie služieb ponúkaných cestujúcim, trebárs, že steward, ktorý chodí po vlaku s vozíkom s občerstvením by náš vozeň navštívil častejšie ako dvakrát počas piatich hodín a podobne.
Samozrejme nejaké to zlepšenie je badateľné, no ja píšem o niečom viac ako je nasadenie tridsiatich klimatizovaných vozňov za posledných možno desať rokov(z ktorých na východnom Slovensku premávajú možno dva) a ktoré sú už teraz považované v celom vyspelom svete za zastarané.
Osobitnou kapitolou v tomto, zdá sa začarovanom kruhu, sú vlakušky. Tie len vykresľujú bezmocnoť a nemôžem sa ubrániť pojmu neodbornosť riešenia problémov Slovenských železníc. Nechápem ako môže niekto zamestnať pohľadné ženy na to, aby sa raz za 5 hodín cesty ukázali vo vozni bez toho, aby niečo spravili alebo aspoň povedali a pritom avizuje hromadné prepúšťanie.
Takže kam kráčaš železničná preprava na Slovensku?
