Dostala sa mi do rúk ďalšia kniha s názvom Brouci v hlavě. Táto kniha zatiaľ vyšla preložená v českom jazyku a neviem či bude vôbec preložená aj do slovenčiny. Vznikla v spolupráci dvoch autorov Sally M. Winstonovej Psy.D a Martina N. Seifa, Ph.D. Preložená do českého jazyka vyšla v roku 2020. Autori sa v nej zaoberajú najmä problematikou vtieravých a neodbytných myšlienok a ich vplyve na kvalitu nášho života.
Začíname
Vtieravé a neodbytné myšlienky trápia takmer každého jedného človeka. Už sa aj vám niekedy stalo, že sa vám do hlavy dostala nejaká nepríjemná myšlienka a zotrvala tam neprimerane dlhý čas? Je to pomerne bežná záležitosť. Ak by sme do jednej miestnosti zavreli skupinu ľudí, takmer deväťdesiatim percentám z nich už sa také niečo stalo. Tieto myšlienky sú častokrát neodbytné a sú veľmi nepríjemné. Môžu sa vyznačovať násilím, sexizmom a dokonca aj brutalitou. Veľa z nás si myslí, že keď máme takéto myšlienky deje sa s nami niečo zlé. Nemusíte sa obávať nie je to prejavom toho, že by ste sa zbláznili, alebo že sa z vás stáva psychopat. Každopádne je to veľmi nepríjemné a keď sa ich chceme zbaviť musíme preto riadne zabojovať.
Vtieravé myšlienky
,,Neexistuje dobré ani zlé, všetko vytvárajú iba myšlienky.“ – William Shakespeare. Myšlienky majú veľkú moc. Budha raz povedal ,,všetko, čo sme, je výsledkom našich myšlienok.“ Niekedy to môže byť frustrujúce. Ale čo ak máme zlé myšlienky? To znamená, že som aj ja naozaj zlý? Ja osobne si myslím, že nie sme výsledkom našich myšlienok. Niekedy sa nám predsa stane, že sa naša myseľ zatúla a dostane sa nám do hlavy nejaká nechcená myšlienka. Tieto myšlienky nazývame aj ako vtieravé. Ako som už vyššie spomenul môžu sa vyznačovať brutalitou, násilím alebo sexizmom a čím viac sa snažíme, aby zmizli tým častejšie sa nám vracajú a zotrvajú v našej mysli. Ale to predsa nie som ja! Poviete si. Autori tvrdia, že ,,obsahom nechcených vtieravých myšlienok je opak toho na čo myslieť chcete. Je to opak vašich hodnôt, opak vašich prianí a opak vášho charakteru. Je to pravý opak vás samých.“ – úryvok z knihy. Môže sa stať, že kto je na jednej strane milý a jemný má naopak násilné myšlienky. Je to opak nás samých, tým kým sme a obávame sa, že spravíme nejakej blízkej osobe niečo zlé, ale nie je to odraz nášho vnútorného sveta je to jeho opakom. Je to len prílišné premýšľanie nad niečím, čo sa nikdy nestane. Samozrejme pre danú osobu je to veľmi nepríjemné a zároveň frustrujúce, ale nemusíte sa obávať nedeje sa s vami nič zlé.
Charakter
,,Myšlienky sa iba ,,dejú.“ Potulujú sa. Poskakujú okolo nás.“ – úryvok z knihy. Spúšťačov rozličných myšlienok môže byť hneď niekoľko. Počujete nejaký zvuk, vidíte niekoho známeho, cítite určitú chuť alebo nejaký pach. Toto všetko môže spustiť rôznorodý kolotoč myšlienok. Stačí na to len nepatrný náznak a už sa točíte v začarovanom kruhu. Ale pýtate sa ako to súvisí s naším charakterom? Veľa ľudí si myslí, že ak im napadlo niečo zlé znamená to, že majú zlý charakter. Opak je však pravdou. Myšlienky neovplyvníme, charakter však áno. Autori uvádzajú, že ,,charakter je odrazom toho, aký vediete život.“ – úryvok z knihy. Myšlienky sú iba to, čo vám prechádza hlavou. Nemusí to byť nutne odrazom reality. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, niektoré sa zaseknú alebo sa nám stále vracajú. Práve tieto majú prívlastok ,,vtieravé,“ často sa vyznačujú niečím nepríjemným. Ak nimi trpíte, tak chcem aby ste si zapamätali fakt, že čím viac energie vynaložíte, aby ste sa ich zbavili tým silnejšie môžu byť. Autori túto problematiku charakterizovali nasledovne. ,,Akonáhle do nejakej myšlienky vložíme energiu, budujú sa tým nervové spojenia a táto myšlienka sa pravdepodobne bude vracať.“ – úryvok z knihy.
Poplachová reakcia
,,Počítač má oproti ľudskému mozgu len jednu prednosť – že ho používame.“ – Gabriel Laub. Spomínate si ako som v predchádzajúcich článkoch spomínal Amygdalu? O tom ako reaguje rýchlo ale zároveň nedbalo? Autori knihy uvádzajú, že ide o ,,párový orgán tvorený dvomi zhlukmi jadier o veľkosti vlašského orechu.“ – úryvok z knihy. Poplachová reakcia je neodmysliteľnou súčasťou ľudského mozgu. Tiež ju môžeme nazvať aj ako stresová reakcia alebo reakcia ,,boj“ alebo ,,útek.“ Alebo ak mám byť ešte presnejší, môžeme tam pridať aj ,,strnutie.“ Telo sa pri nej chystá k niekoľkým procesom, ktoré majú za úlohu vyburcovať celý organizmus. Toto celé je veľmi prospešné ak sa nachádzate v nejakom nebezpečenstve. Vyplaví sa nám adrenalín, zrýchli sa nám tep, zmení sa rytmus dýchania. ,,A pretože je amygdala určená k tomu, aby vyburcovala organizmus v prípade nebezpečia, spúšťa sa i pri najmenšom náznaku možného nebezpečia.“ – úryvok z knihy. Má za úlohu nás chrániť a nie zaisťovať naše pohodlie. Reaguje pri najmenšom náznaku nebezpečia. Radšej zareaguje tisíckrát bezdôvodne, akoby mala raz zlyhať. Preto sa môžeme veľakrát cítiť v tiesni alebo pociťovať úzkosť a pri tom nám nič nehrozí. Skrátka, môže za to naša amygdala. Zabezpečuje základnú funkciu organizmu, chce aby sme prežili.
Postoj
V živote zaujímame rôzny postoj k určitým situáciám. To isté platí o postoji k našim myšlienkam. Mám na mysli najmä tie zlé, vtieravé. Ak im budeme klásť príliš veľký dôraz a budeme im venovať prehnanú pozornosť, tieto myšlienky len tak ľahko neodídu. Budú sa nás vytrvalo držať a stále sa opakovať a vracať. V živote obvykle platí, že ak sa niečomu naplno venujeme, alebo pracujeme na sebe zvyčajne sa v danej veci zdokonalíme a darí sa nám. Nie je to žiadna predstava, je to holý fakt. O vtieravých myšlienkach to ale neplatí. Ak si myslíme, že ich neustále vyvracanie a utvrdzovanie o tom, že všetko bude v poriadku, nám pomáha sa ich zbaviť, sme na omyle. Čím väčšiu pozornosť im venujeme tým viac sa nás budú držať. Naša myseľ sa stáva lepivou a priťahuje nechcené myšlienky ako mucholapka. Najlepší postoj, aký môžeme zaujať sa nazýva prijatie alebo akceptácia. To, že prijmeme naše myšlienky a necháme ich voľne plynúť ako rieku, je to najlepšie, čo môžeme spraviť. Zo začiatku je to veľmi náročný proces, ale postupom času keď sa v ňom zdokonalíme, zistíme, že naozaj funguje a dostane nás zo začarovaného kruhu.
Postavte novú diaľnicu
Spojenia v mozgu sú ako diaľnica. Čím častejšie vykonávame určitú činnosť, tým je spojenie pevnejšie. Avšak v mozgu sa vytvárajú stále nové a nové dráhy, ktoré s tými starými neustále súperia. Niektoré nás vedú k strachu, ktorý môže byť na nich uložený. Čím sa vytvorí viac nových dráh, tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude vybraná tá, na ktorej je uložený menší strach. ,,Predstavte si, že vaša strachová reakcia je hlavnou ulicou vo vašom meste. A predstavte si, že nová reakcia je ako plánovaná diaľnica. Keď sa diaľnica postaví hneď vedľa ulice, bude sa diaľnica používať viac a viac, až sa ulica prestane používať úplne.“ – úryvok z knihy. Bude ďalej existovať, ale tým, že ľudia budú viac využívať diaľnicu bude premávka na ulici menšia. Teraz prichádzame na rad my. Musíme zabezpečiť nové dráhy v našom mozgu. Dosiahneme to viacerými spôsobmi. Jeden z nich je, že sa budeme nášmu strachu neustále vystavovať až si naň nakoniec zvykneme. V mozgu sa vytvoria nové dráhy a tie staré, na ktorých je uložený aj strach sa nakoniec prestanú používať.
Pár slov na záver
Čo dodať. Kniha je veľmi pútavo napísaná. Obsahuje veľa odborných textov, ktoré vychádzajú z už publikovaných štúdií. Keďže ide o populárno-náučnú literatúru, kniha je napísaná takou formou, aby jej porozumel aj priemerný čitateľ. V knihe sa autori zameriavajú najmä na nepríjemné vtieravé myšlienky, ktoré nám znepríjemňujú život. Autori radia ako s týmito myšlienkami bojovať a ako sa ich nakoniec aj zbaviť. Odporúčajú čo je v boji proti nim najlepšie a vyvracajú aj zaužívané mýty, ktoré so sebou tieto myšlienky prinášajú. Kniha je určená najmä pre tých, ktorých táto problematika trápi, ale určite si niečo z nej odnesú i študenti psychológie a pedagógovia. Dozvedáme sa, prečo niektoré zaužívané metódy psychológov nefungujú a čím ich je najlepšie nahradiť. Verím, že aj vám niečo priniesla táto úvaha. Dúfam, že ste sa dozvedeli aj niečo nové. Prajem vám veľa úspechov v boji proti vtieravým myšlienkam. Zapamätajte si jedno! Vtieravé myšlienky nie sú odrazom vášho vnútorného sveta, sú jeho opakom.
Zdroje
WINSTON M. SALLY., SEIF N. MARTIN.: Brouci v hlavě. 2020. PORTÁL, s. r. o., 216 s. ISBN 978-80-262-1630-8.
