Dostala sa mi do rúk ďalšia kniha od švédskeho autora, psychiatra a TED spíkra Andersa Hansena. Je to jeho najnovšie dielo, ktoré v originály vyšlo v roku 2021 a na Slovensku v roku 2022. Tentokrát sa autor venuje úzkosti a ľahším formám depresie, ktoré sa stali poslednou dobou veľmi rozšíreným ochorením po celom svete. ,,Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že dvestoosemdesiatštyri miliónov ľudí na svete trpí úzkostnou poruchou a dvestoosemdesiat miliónov ľudí trpí depresiou.“ – úryvok z knihy. Je to naozaj až k neuvereniu koľko ľudí po celom svete trpí ochorením mozgu tohto typu.
Prežili sme!
Začnime pekne od začiatku. Ani si len nedokážeme predstaviť koľko námahy museli naši predkovia v minulosti vynaložiť aby prežili. Vec, ktorá je v dnešnej dobe samozrejmosťou v minulosti až taká samozrejmá nebola. Ľudia umierali na rôzne infekcie, hlad, vraždy, nadmerné krvácanie a mnoho iného. Len málokto sa dožil dospelosti a to nevravím o tom, že ľudia sa v tej dobe dožívali v priemere 33 rokov. Nevieme si to ani len predstaviť, keď priemerná dĺžka života v Európe v roku 2020 dosahovala 82 rokov. ,,Mozog sa tiež vyvinul s cieľom prežitia a rozmnožovania, nie duševnej pohody.“ – úryvok z knihy.
Pocity
,,Nie sme mysliace stroje, ktoré cítia, ale cítiace stroje, ktoré myslia.“ – Antonio Damasio (neurológ a spisovateľ). Pocity sú našou neodmysliteľnou súčasťou. Sprevádzajú nás na našej ceste už od nepamäti a pravdepodobne by sme tu bez nich neboli. V minulosti, ale aj dnes rozhodujú o našom prežití. Rozhodujeme sa na základe pocitov. Som hladný? Nie som hladný? To sú základné otázky, ktoré rozhodujú o našom prežití. Naši predkovia v minulosti boli od nich priam závislý. Otázka nasýtenia sa v minulosti bola rozhodujúca. Ak si náš predok nezabezpečil dostatok potravy, zomiera. ,,Poetickejšie povedané, pocity sú šeptom tisícov generácií pred nami, ktorým sa napriek nepriaznivým podmienkam podarilo ubrániť hladu, infekčným chorobám a náhlej smrti.“ – úryvok z knihy.
Úzkosť a panika
,,V živote som videl hrozné veci. Niektoré z nich sa naozaj udiali.“ – Mark Twain. ,,Keď niekto povie, že sa nemá dobre, väčšinou ide o pocit úzkosti.“ – úryvok z knihy. Určite každý z nás minimálne raz zažil pocit úzkosti. Nie je to výnimkou pretože ide o reakciu nášho stresového systému. Dokonca táto reakcia je pre nás taká prirodzená ako pocit hladu alebo smädu. Keď som sa dozvedel túto informáciu neveril som vlastným očiam. Autor nám chce tým povedať, že úzkosť naozaj nie je porucha mozgu? Doteraz som si myslel, že je to nejaké vážne poškodenie mozgu a pri tom mozog sa nás snaží len ochrániť pred nejakou možnou hrozbou. Ide samozrejme o pozostatok z minulosti. Zoberme si tú informáciu, že náš mozog je takmer identický, ako mozog našich predkov z čias pred 12 000 rokmi, kedy sa pohybovali po savane. Povieme si, že ide o veľmi vzdialenú minulosť, ale z hľadiska evolúcie ide o nepatrný okamih. Kedysi našim predkom hrozilo mnoho nebezpečenstiev vrátane napr. toho, že ich mohol zožrať lev. Vtedy sa aktivovala amygdala ako obranný mechanizmus a spustila telu prirodzenú stresovú reakciu, v skutočnosti išlo buď o ,,útek“ alebo ,,útok.“ To isté sa deje s naším telom aj v súčasnosti, lenže dnes nám nehrozí zožranie levom, ale maximálne nám môže vynadať šéf, alebo môžeme mať strach z verejného vystupovania prípadne z otvorených priestorov. To spustí v tele stresovú reakciu, ktorá môže pri zvýšenej citlivosti vyústiť do úzkosti. Ako hovorí autor tejto knihy ,,úzkosť by sa najlepšie dala opísať ako ,,predčasný stres.“ Ďalej autor tvrdí, že ,,tendencia vidieť nebezpečenstvo na každom rohu a ustavičná pripravenosť na potenciálnu katastrofu dnes charakterizuje úzkosť.“ Zhrňme si to, nejde o poruchu mozgu ale o prehnanú reakciu amygdaly, ktorá reaguje rýchlo, ale zároveň nedbalo. Stačí zle vyhodnotiť danú situáciu a reakcia môže vyústiť až do panického záchvatu. ,,Silné ruky unesú ťažké bremená, no silný mozog sa nedokáže vyhnúť ťažkostiam. Namiesto toho sa nás snaží zo všetkých síl udržať pri živote.“ – úryvok z knihy.
Depresia
“Väčšina ľudí si neuvedomuje, že niektorí z nás vynakladajú obrovské množstvo energie, len aby vyzerali normálne.” – Albert Camus. Posvietili sme si na úzkosť a teraz je na čase, aby sme sa pozreli na ďalšiu z významných psychiatrických diagnóz, ktorou je depresia. Zoberme si už len ten fakt, že depresia postihuje takmer dvestoosemdesiat miliónov ľudí po celom svete a je tretím najrozšírenejším dôvodom zdravotných ťažkostí. „Depresia ako diagnóza zahŕňa nesmierne široké spektrum symptómov, ktorých spoločným menovateľom je stav skľúčenosti.“ – úryvok z knihy. Bežné aktivity, ktoré by v nás mali vyvolať pocit radosti nám prídu zrazu bezvýznamné. Dovolenka, večera s priateľkou alebo telefonát s priateľmi nám prídu zrazu bezvýznamné. Ako by sme sa zasekli na jednom mieste, z ktorého niet úniku. ,,Opakom depresie nie je pocit šťastia, ale životná sila.“ – úryvok z knihy. Depresia sa môže u každého z nás prejavovať inak. Niektorí ľudia trpia nespavosťou a v noci sa často budia, naopak niekto na druhej strane dokáže prespať celý deň. Niekto má príliš zvýšený apetít a častokrát priberie a zasa inému nechutí skoro vôbec. Môžu za to naše gény? Autor tvrdí ,,rodíme sa totiž buď s vysokou, alebo nízkou náchylnosťou na depresiu.“ Pre mňa bolo veľmi zaujímavým zistením a možno aj troška prekvapením, že ,,mnohé druhy depresie, hoci nie všetky, môžu byť závislé práve od našej imunity. Vďaka tomu vieme, prečo je tak veľa ľudí náchylných na depresiu.“ – úryvok z knihy. To znamená, že vplyv baktérií a rôznych infekcií môžu mať vplyv na našu duševnú pohodu? ,,Začiatkom dvadsiateho prvého storočia niekoľko skutočností naznačovalo, že medzi imunitným systémom a mozgom sa nachádza isté prepojenie.“ – úryvok z knihy. Zdá sa, že aktivity nášho imunitného systému majú vplyv na našu duševnú pohodu a koniec koncov aj na samotnú depresiu.
Cítime sa stále horšie a horšie?
,,Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy.“ – Charles Dickens, Príbeh z Dvoch miest. Je naozaj veľmi ťažké odpovedať na túto otázku, keďže z čias pred 12 000 rokmi nám naši predkovia nezanechali svoje psychologické úvahy a hodnotenia. Ale ak by sme sa chceli aspoň trošku priblížiť týmto odhadom môžeme sa bližšie pozrieť na spoločenstvá dnešných kmeňov, ktoré žijú podobným spôsobom, ako kedysi naši predkovia. Pozrime sa napr. na antropológa ako Edward Schieffelin, ktorý žil viac ako desať rokov s príslušníkmi z kmeňa Kaluli. Napriek neľahkým podmienkam, v ktorých kmeň žil a skutočne ťažkým životným udalostiam, ako je napr. smrť dieťaťa sa prípady depresie vyskytovali len zriedkakedy a aj to v miernej forme. Je skutočne ťažké porovnávať či život dnešných kmeňov je aspoň trošku podobný s tým, ako žili naši predkovia v minulosti, ale aspoň máme o tom ako-takú predstavu. Ako som už spomínal, svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na svete eviduje približne dvestoosemdesiat miliónov ľudí, ktorí trpia depresiou. To by mal byť predsa jasný dôkaz. No odpoveď nie je taká jednoznačná, ako sa môže na prvý pohľad zdať. ,,Nuž, nevieme to s istotou potvrdiť, lebo nestačí brať do úvahy počet ľudí, ktorí užívajú antidepresíva.“ – úryvok z knihy. Možno nestačí len brať do úvahy počet ľudí, ktorí užívajú antidepresíva, ale aj fakt, že ľudia sú otvorenejší liečbe a neboja sa vyhľadať lekársku pomoc. Stotožňujem sa s názorom autora, ktorý uviedol ,,slovo ,,psychiatria“ vo mne a isto aj v mnohých iných ľuďoch vzbudzovalo predstavu kazajky a samotky.“ – úryvok z knihy. Ja osobne som nebol výnimkou, možno tak desať rokov spätne som mal rovnakú predstavu, ale v súčasnosti je to samozrejme inak. Čo sa teda zmenilo? Zmenil sa najmä náš spôsob života. Z aktívnych lovcov a zberačov sme sa utiahli na gauč s vrecúškom chipsov a vidinou dobrého filmu. Rovnako v nás pandémia covidu-19 zanechala pocit prázdnoty a vzájomného odcudzenia. Nedostatok pohybu a slabá sociálna interakcia, môžu byť predzvesťou niečoho zlého, niečoho čo nazývame depresia.
Osamelosť
,,Skutočná osamelosť neprichádza nevyhnutne, len keď ste sami.“ – Charles Bukowski. ,,Osamelosť však nemá vplyv iba na mozog. Trpí ňou celé telo.“ – úryvok z knihy. Poznáte ten pocit keď ste sami? Určite áno, ale odpovede môžu byť odlišné. Niekto je rád sám, ,,dopraje si chvíľku pre seba“ a na druhej strane, niekto má priam panický strach byť pár hodín osamote. Ale čo vlastne osamelosť v skutočnosti je? Poďme sa spoločne pozrieť, ako medicína definuje osamelosť. ,,Ide o pocit znepokojenia v dôsledku rozdielu medzi želanou a reálnou úrovňou spoločenskej interakcie.“ – úryvok z knihy. Naše spoločenské potreby sú rôzne a nie je ich jednoduché zmerať. Osamelosť sa nedá odmerať počtom priateľov na Facebooku, počtom sledovateľov na Instagrame alebo počtom telefonátov za uplynulý týždeň. Ako uvádza autor ,,osamelosť je teda subjektívna a nie je to to isté, ako byť sám.“ – úryvok z knihy. Niekedy si chceme osamote prečítať dobrú knihu, inokedy máme chuť zájsť si na večeru s priateľmi. Dôležité je, aby sme medzi tým všetkým objavili tú správnu rovnováhu a našli si čas ako na seba, tak i na priateľov a rodinu.
Pár slov na záver
Posvietili sme si na úzkosť, ale i depresiu. Zamerali sme sa na naše pocity ale i osamelosť. Zistili sme dôležitú vec, že úzkosť nie je psychická porucha, ale prehnaná reakcia amygdaly, ktorá reaguje rýchlo ale nedbalo. Funguje formou požiarneho hlásiča. Ak robíte palacinky a trošku ich pripečiete hlásič sa spustí. Spustí sa aj v takom prípade, kedy nejde o skutočný požiar, ale len o pripálené palacinky. Rovnako funguje naša amygdala. Tiež sa spustí v momente kedy môže ísť o hrozbu, ale v skutočnosti sa nič nedeje. Vyšle do tela varovný signál a telo reaguje. V niektorých prípadoch môže táto reakcia vyústiť až do panického záchvatu. Je to veľmi komplexný a komplikovaný systém. Náš mozog si stále myslí, že sa potulujeme savanou a na každom kroku na nás striehne nebezpečenstvo. V skutočnosti sa len bojíme či nám nevynadá šéf, alebo máme strach niekde verejne vystúpiť. Toto v nás spúšťa stresový systém a telo sa dostáva do stavu ,,útok“ alebo ,,útek.“ Zistili sme, že osamelosť na nás vplýva veľmi negatívne a sociálna interakcia nám dokonca pomáha predchádzať vzniku depresie. Rovnako na nás vplýva aj pohyb. Z rozsiahlej a divokej savany sme sa uchýlili na pohodlný gauč a nedostatok pohybu v nás vytvára pocit skľúčenosti. Preto je veľmi dôležité sa starať o naše telo, ale najmä mozog. Jeho správne fungovanie je pre nás kľúčové, zabezpečuje všetky základné životné funkcie a drží nás pri živote. Mimochodom to je jeho základnou funkciou, udržať nás pri živote, zabezpečiť rozmnožovanie a nie nevyhnutne to, aby sme sa cítili dobre.
