Denne povieme stovky slov. Hovoríme a hovoríme a hovoríme. Zamysleli sme sa ale niekedy nad tým, čo hovoríme? Alebo iba hovoríme, lebo hovoríme. Spŕška slov na moje dieťa“ „ty nešika, nikdy z Teba nič nebude, obe ruky máš ľavé.“ Alebo povieme sami sebe: „mňa šľak trafí, mne z toho šibne, mama mala rakovinu, aj ju tiež dostanem a zomriem.“ Všimnime si, že väčsina našich slov je negatívna. Páči sa mi, čo hovorí najmúdrejší človek na svete v histórii, kráľ Šalamún. Hovorí také perly ako:
„v moci jazyka je život i smrť,“
„láskavé reči sú plástom medu, sladkosťou pre dušu a zdravým pre kosti“,
„kto si chráni jazyk a ústa, zachráni si život pred súženiami“,
„kto nezozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči“
Viete milí čitatelia, nie je pravda, že to čo povieme, nemá žiaden súvis s našou budúcnosťou. Ak povieme nášmu dieťaťu v detstve, že je o ničom, tak táto veta má pre jeho dušičku taký negatívny dopad, že bude mať v mysli tisíce-krát obohratú pesničku, že nič nedokáže, až tomu uverí, aj keď môže byť schopný jedinec. Potom sa taký človek v dospelosti utiehne do depresie, smútku, alkoholu. Nikto mu naopak nepovedal dobré slová, že je vzácny, že jeho hodnota je v tom kým je, nie v tom, čo robí. Je ťažké ho vyviesť z toho klamstva, že je niktoš, veď mu to povedala milá mamka a ona predsa „vie“, aký je...Mnoho ľudí si vypočulo v detsve od rodičov, spolužiakov, učiteľ, trénerov poznámky typy-si tučný ako brav, si ty škaredý, si chudý, si nízky ako škriatok, nevieš pekne spievať, si drevo. Čo je to v nás ľuďoch, že druhých tak posudzujeme a takto ich udupávame? Podľa mňa je to vlastná nízka sebahodnota a egoizmus, ktorá si myslí, že som lepší ako druhý a často sa potom bránim tým, že človeka ponížim. Kľúčom je spoznať sám seba, zmysel svojho života. To, že je tu niekto väčší, kto ma neskutočne miluje a prijal ma skrze svojho Syna. Pocit prijatia je pre nás kľúčový. Ak ide o nás samých, tak hovoríme slová, ktoré sa nám naozaj stanú, zomrieme predčasne, ak hovorím, že ma šľak trafí, tak nás trafí, ver tomu, alebo nie, ale je to tak. Hovorme prosím pozitívne o sebe, aj o druhých, budeme šťastnejší a zdravší. Druhým spríjemníme život tiež. Dajme si kladku na pery a strážme si jazyk. Hovorme rozvážne a láskyplne. Veď, čo má taký zmysel ako dať lásku ľuďom vyjadrenú v slovách. Odpúšťajme druhým, aj sebe. Pekný deň.
