Projekt U-U
Pri Košiciach v priemyselnom parku Valaliky vznikne závod na výrobu áut firmy Volvo. Pred 50-timi rokmi v ére socializmu Československá vláda riešila nezamestnanosť podobne, zainvestovala a na konci republiky vyrástol malý závod nie síce z auto branže ale inej "odevnej", závod na výrobu "zapínadiel" teda gombíkov.
V 50-tych rokoch boli Doliny Ublianská a Uličská veľmi zaostalé, síce od roku 1951 v blízkej Snine fungoval váčší strojársky podnik Vihorlat ľudia z tohoto regiónu aj tak masívne odchádzali za prácou do čiech. Rozhodnutím vlády z roku 1960 bola schválená rozvojová akcia Projekt U-U a v obciach Ulič a Ubľa mali vzniknúť 2 nové závody, závod na výrobu gombíkov v Ubli a lesný závod v Uliči. Toto obdobie a prostredie ubliansko-uličského kraja bolo námetom pre knihu Ladislava Mňačka – Kde končia prašné cesty.
Spolupráca s českými gombikármi
(Knoflikárna Žirovnice, Butonia – Roudnice nad Labem)
Pre výrobu gombíkov sa rozhodlo z dôvodu že na slovensku fabrika s takýmto zameraním neexistovala, gombíky sa vyrábali iba v čechách. V začiatkoch závodu ublianskej gombikárne bol dovezený materiál na výrobu gombíkov opracovávaný na starších vyradených strojoch z českého závodu Knoflikáreň – Žirovnice. Boli to stroje na ručné opracovanie s odsávaním zhora. Zaučenie ublianských zamestnankýň a zamestnancov prebiehalo vo vývojovom stredisku v Ivančiciach pri Brne. Ubľania naberali pracovné skúsenosti z novej branže aj zapracovaním sa v podnikoch v Žirovniciach a Roudnickej Butonii.
Stroje od Bonettiho – najmodernejšia výroba
V začiatkoch výroby sa pracovalo na strojoch vyradených a dovezených z čiech v budove starej školy v "baráku". V roku 1968, roku okupácie republiky vojskami Varšavskej zmluvy, sa začal stavať celý nový gombikársky závod, veľká hala a ďalšie priľahlé pracovné budovy, výroba v ňom nabehla v roku 1970.
Pre nový závod boli potrebné nové stroje, v tom období najmodernejšie stroje na opracovávanie gombíkov vyrábala veľmi známa tradičná gombikárska firma Francesca Bonettiho v talianskej Brescii. Bolo rozhodnuté o nákupe strojov od talianov. Obstaranie strojov realizoval český podnik zo Žirovníc. Zakúpených bolo veľa strojov, prakticky celé vybavenie novej fabriky na kompletné opracovanie gombíkov, na všetky fázy opracovania ako: rezanie, dierkovanie, leštenie (v bubnoch pomocou práškovej pemzy) a povrchová finálna úprava (farbenie, vákuové pokovovanie). Boli to napr. stroje TM Nova a Fortuna.
Stroje do Uble priviezli z talianska kamióny a ich zmontovanie a nastavenie zvládli domáci ublianskí zamestnanci. Niekoľko nevybalených strojov na chemickú výrobu polystyrénových polotovarov (argolitu) previezli do čiech, v Ubli sa táto počiatočná fáza výroby materiálových polotovarov nerobila.
Stroje boli inštalované v novej veľkej hale (stroje na rezanie, opracovávacie stroje, automaty a na ručné opracovanie), na konci haly bol oddelený vyvýšený priestor kancelárie majstra. Ďalšie stroje boli v miestnostiach mimo haly, malá miestnosť s brúskami, prípravná miestnosť namáčania argolitu, miestnosť mokrej časti chemického leštenia a vákuového pokovovania (gombíky sa obaľovali tenkou lesklou hliníkovou vrstvou), leštiace bubny boli v garáži a hotové výrobky sa sústreďovali v miestnosti expedície.
Dozrieť na zabehnutie strojov a spustenie ich prevádzky prišiel neskôr sám majiteľ firmy Francesco. Francescov tým, on, jeho brat, 1-2 montéri a tlmočník z Michaloviec, vysvetlili zamestnancom funkciu všetkých strojov, ich nastavenia, rýchlosti opracovania a finty práce s nimi. Pri ich odskúšaní testovaní pred rozbehnutím výroby sa na jednom zo strojov zadrelo ložisko, ten stroj bol veľmi citlivý aj na drobnú špinu. Francesco v bielej košeli neváhal dal si dole sako, vysúkal rukávy, zastrčil kravatu do nohavíc a sám sa pustil do jeho opravy. Bol zašpinený od oleja až po lakte.
Problém bol aj s nedržiacimi plochami ďalšej časti dierkovacieho stroja, ktorá bola zo spekaných karbitov a nebolo možné ju letovať iba zalepiť. Provizórne sa to zvyklo fixovať len skrutkami. V taliansku to bežne opravovali neakým svojim špeciálnym americkým lepidlom no nemali ho so sebou. Tak mu môj otec, ktorý tam pracoval punúkol ich domáce československé dvojzložkové lepidlo Epoxy 1200. Francesco síce neveril že to pomôže ale vyskúšali. Otec to zalepil, 2 hodiny to vytvrdlo v peci na sušenie a už to držalo ako keby bol spoj zvarený, nepovolil.
Bonetti pricestoval na svojom novom fáre, nepatrioticky francúzskej značky, "fantomasovom" citroene DS2. Prišiel aj so svojím bratom ktorý žil vo švédsku, ten mal tiež netalianské auto mercedes. Ubytovaní boli v hoteli v Michalovciach.
Tvarohové gombíky
Žirovnice boli známe dlhou tradíciou výroby perleťových gombíkov, ktoré predávali do celého sveta, v Ubli sa takéto luxusné gombíky nerobili, no v začiatkoch výroby sa používal jeden veľmi zaujímavý polotovar, prírodný bio-plast na báze mliečneho proteínu kazeínu (kazeín je aj základná zložka tvarohu a syrov). Do Uble sa z žirovnických závodov dovážal tento Argolit vo forme polyesterových 3-12 mm odliatkov. Vo svete bol viac známy pod názvom Galalit – mliečny kameň, alebo umelá rohovina (z gréckeho gala – mlieko a lithos – kameň). Jeho objav Spittelerom a Kirschem spôsobil v gombikárskom priemysle začiatkom 20. storočia revolúciu, keď sa používal ako hlavný gombikový materiál celosvetovo až do 2. svetovej vojny, potom ho nahradili syntetické plasty ako polyester. Objavili ho spomínaní vedci no vraj to ale bola Spittelerova mačka, ktorá v noci prevrátila fľašu formaldehydu a tá kvapkala do misky s jej mliekom. V módnom priemysle galalit zpropagovala Coco Chanel, keď ho použila ako šperk doplňujúci jej jednoduché čierne šaty "Chanel´s Ford" pre ženy všetkých spoločenských tried a tak sa začal masívne používať aj v odevnej bižutérii. Bol populárny pre šperky štýlu Art Deco a v 30-tych rokoch sa z neho vyrábali aj perá, rukoväte dáždnikov a klávesy klavírov.
Keď ublianská gombikáreň frčala na plné obrátky
úspešné 80-te roky a neslávny koniec závodu
Gombíky ako som spomenul sa vyrábali z polyesterových polotovarov dovážaných z českých žírovníc. Na ublianských strojoch sa opracovávavli do finálnej podoby. Vyrábali sa gombíky vo veľkostiach 18" - 48" línií (11,4 - 30,5 mm). Línia je anglická miera a meria 1/40 anglického palca, teda presne 0,635 mm. Vŕtali sa dierky, 2 alebo 4 podla typu gombíka. Stroje s 12 tisíc otáčkami vedeli opracovať 110 gombíkov za jednu minútu. České Žírovnice vyrábali okolo 2 miliárd gombíkov ročne, ublianský závod ich vyrábal približne v objeme 2 milióny ročne. V závode v tom čase pracovalo okolo 110 – 120 až 130 zamestnankýň a zamestnancov (75% žien), v neskorších rokoch menej. Výroba bežala od pondelka do piatka, cez víkend sa stroje čistili a vyvážal sa odpad, odpadové špony a drobný jemný prach, ktorý putoval na skládku do Berezovčíka v chotári Ruská Volová. Platy na tú dobu vysoké neboli, ak si zamestnanec chcel dobre zarobiť nadrel sa, ak pracoval aj soboty a nadčasy a mal odpracovaných 210 hodín mesačne mal na výplate okolo 2000 Kčs.
Stroje fungovali a výroba postune nabiehala no prvé roky bol problém s odbytom, slovenské odevné závody objednávali gombíky pre svoje potreby z čiech Ubľa bol pre nich nový závod s mnohými otáznikmi ohľadne pravidelnosti, stability a kvality dodávok, no aj to sa časom vyriešilo a Ubľa si ziskala dobré meno a okrem Československa putovali dodávky aj do zahraničia do 35 krajín sveta napr. do NDR, NSR, RSR, Fínska, Dánska a Poľska. Nie vždy však bolo splnenie zakázky jednoduché, obchody dojednávali pracovníci michalovského závodu keďže závod Pridružená výroba Ubľa patril organizačne pod závod Výrobné družstvo Michalovce a tí nemali vedomosti o skutočných možnostiach malého závodu a občas napr. pri zakázkach pre Poľsko prestrelili a vzali aj nesplniteľné objednávky, tak veľké objemy gombíkov sa nedali vyrobiť hoci stroje bežali aj 24 hod. denne. Ďalším problémom pri získavaní zakázok bola konkurencia tradičných zabehnutých skúsených gombikárskych podnikov z čiech ktoré nechceli prísť o svoje zakázky. Zkompletizované objednávky gombíkov dodávala Ubľa k zákazníkom vačšinou v 15 kg balíkoch československou poštou.
Počas existencie gombičkárne sa vystriedali vo vedení závodu viacerí vedúci. Prvým bol Juraj Sirka, ktorý viedol závod so svojím spolupracovníkom Vasiľom Ľesom. Na čele už moderného závodu v nových priestoroch bol v rokoch 1970 - 1975 Ing. Martiško, ekonóma podniku robil Hakulin. Návrhy predlôh nových gombíkov robil Vasiľ Dzoba. V rokoch 1975 – 1989 bol vedúcim závodu Vasiľ Kuzma z Michajlova. Kuzma bol veľmi skúseným a šikovným človekom, pracoval na družstve, najprv bol do závodu prijatý na pozíciu zásobovač-odbytár a neskôr závod viedol. 1. januára 1985 bol závod organizačne presunutý od Výrobného družstva (VD) Michalovce pod Podvihorlat VD Humenné. V rokoch 1989 – 1993 bol vedúcim Ing. Adam a do roku 2002 Michal Dzoba. Straník Dzoba nemal potrebné organizačné schopnosti, viacerých kvalitných zamestnancov poprepúšťal bez odstupného a tieto osobné krivdy sa riešili na súdoch. Pod jeho manažovaním gombikáreň upadala. Po likvidácii závodu pár gombikárskych strojov prebral ublianský podnikateľ Juraj Dzijak a výrobu gombíkov presťahoval v roku 1991 do vedľajšej obce Dúbrava, jeho firma tam vyrába gombíky dodnes. Ostatné vyhodené stroje stáli voľne na dvore bývalého závodu. Budovy závodu kúpil Ing. Dušan Schuster, brat nášho bývalého prezidenta Rudolfa Schustera a prevádzkuje v nich drevársku firmu Fagus.
Gombíky "z tvarohu" - vyrobte si ich doma, stačí vám na to mlieko a trocha octu. Návod v angličtine :
https://www.youtube.com/watch?v=8nQyPLZcHLw
Citroën DS - "Tesla 60-tých rokov", po pozretí videa volant.tv sa už Bonettimu nečudujem že na dlhé trasy jazdil práve na francúzskej DS-ke.
https://www.youtube.com/watch?v=GtxszaALlvM
Zdroje článku:
Spomienky z práce v ublianskej gombikárni môjho otca Michala Fizera, ktorý tam pracoval v rokoch 1970 - 1975.
Ubľa v zrkadle stáročí 1343 - 2010, 2010, Obecný úrad Ubľa
Bc. Obůrková Ivana, 2018, Vývoj perleťářství v Žirovnici a Předíně do roku 1991, Diplomová práce Masarykova Univerzita Brno
Volfová Kateřina, 2008, Vývoj zapínadel - historie a současnost, Bakalářská práce TU Liberec
https://www.knofliky.cz/o-nas/
https://www.3pol.cz/cz/rubriky/bez-zarazeni/201-znate-mlecny-kamen
https://sk.sciencepurview.com/10096199-a-cat-turned-milk-into-popular-plastic
https://cs.wikipedia.org/wiki/Galalit
https://www.stoklasa-sk.sk/velkostna-tabulka-gombikov-x3228
Zdroje fotografií :
upravený erb obce Ubľa - fotomontáž - autor článku, logo firmy Bonetti - www.francesco-bonetti.it ,
Podvihorlatské noviny 1970, skenované fotografie z knihy Ubľa v zrkadle stáročí, fotografie gombíkov vyrábaných v Ubli - autor článku
