Reagujúci na posledné dni. Na to čo sa to okolo mňa - okolo nás - deje. Na to že sa cítim ako pozorovateľ ktorý stojí v strede diania a pritom nerozumie čo to tu vlastne teraz je.
Pýtam sa sám seba: "to sa mi zdá, alebo skutočne?". Pozerám, pozorujem a častejšie nechápem ako chápem. Pred pár rokmi (lebo ja tento trend vnímam už dlhšie) som tento pocit nemal.
Dnešný a uplynulé týždne sú pre mňa akoby som bol pozorovateľ ktorý je zrazu v bludisku a nevie čo tam robí. Prečo mám ten pocit?
1. u nás sa deje preverovanie organizátorov za slušné slovensko lebo ich financujú ľudia a iní ľudia to nevedia zniesť.
2. u susedov je podozrenie že predseda vlády nechal uniesť svojho syna a ľudia zatiaľ sedia doma.
3. u susedov pochoduje politik ktorý ovláda premiéra s neonacistami a nivočí súdnictvo a ľudia síce vyšli do ulíc ale veľmi to nepomohlo.
4. u susedov na juhu udávajú nový trend ako uchopiť moc pomocou demokracie a ľudia tomu tlieskajú. Aj u nás.
5. u susedov je stále vojna. nejak to neriešime. A niektorí ľudia to podporujú.
A ja mám občas pocit že som osamotený, že ľudia to berú že to je v poriadku. A mne sa zdá že to nie je v poriadku.
a celé dokopy mi to dáva taký obraz na ktorý sa mi veľmi ťažko pozerá. A v tom obraze musím žiť.
Musíme politiku (a nielen tú) urobiť skutočne službou pre občana.
Ja som za slušnú politiku... ekonomiku... spoločnosť.
