Počas štúdia na Politickej akadémii bol jeden seminár venovaný samospráve. Veľa debát prebehlo práve na tému kvality života (Quality of Life). Nakoľko ma táto téma zaujíma, hľadal som viac informácií a našiel som mnoho zaujímavého. Či už to bolo poukázanie na to ako vplýva na kvalitu života doprava, či bývanie, no najviac ma zaujal súvis spokojnosti obyvateľov s mierou nezamestnanosti. Aj v tomto prípade platí všeobecný konsenzus kvality života vo vzťahu k zamestnanosti – čím nižšia nezamestnanosť, tým spokojnejší ľudia. Nespokojnosť so zamestnanosťou je citeľná predovšetkým na východe kde údajne „nič nie je“. Mladí ľudia to vnímajú a odchádzajú. Vláda aktívne podporuje migráciu z východu na západ, stavajúc na základoch nedostatočných platov, či na už spomínanom „tam nič nie je“. Všetci vieme, že to nie je celkom pravda. Pravdou však je aj to, že je tu citeľný nedostatok práce. Nedostatok dobre zaplatenej a dostupnej práce. Ďalším dôležitým aspektom je, že vznikajú „hladové doliny“ s extrémnou nezamestnanosťou, kam sa prirodzene zamestnávatelia nehrnú, čo má za následok len ďalší nedostatok pracovných príležitostí, prinášajúci so sebou nielen existenčné problémy, ale aj beznádej.
K spomínanej kvalite života vo vzťahu k nezamestnanosti: každý to vie, a Retfrow to aj kvantitatívne popísal. Jeho záver: „existuje signifikantná negatívna korelácia medzi nezamestnanosťou a mierou spokojnosti“. Preložené do ľudskej reči to znamená: čím vyššia nezamestnanosť, tým nižšia spokojnosť so životom. Všetci o tejto skutočnosti vieme, no teraz ju už môžeme aj kvantitatívne zmerať takto:
Nedávno som mal možnosť vypočuť si prednášku, kde primátor Hlohovca spomenul (pre mňa) zaujímavú informáciu, a to: miera nezamestnanosti je tam pod 2%. Ak by sme túto informáciu aplikovali na vyššie uvedený graf, vyplynie nám z toho, že pri takejto miere nezamestnanosti môžeme uvažovať o subjektívnej miere šťastia/spokojnosti na úrovni okolo 68 – 70%. Ak by sme obdobnú schému aplikovali na náš okres, Kežmarok, kde je miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2017 „len“ 15,44%, výsledkom by bolo to, že pri daných číslach ľudia pociťujú subjektívne mieru šťastia dramaticky rozdielne – približne o 5% menej.Z grafu je zrejmé – miera spokojnosti sa v okresoch s vyššou nezamestnanosťou znižuje.
Ako je to v iných častiach krajiny? Môže nám to prezradiť nasledujúci graf:
Položme si otázku - sú tieto percentá uvedené v článku málo, alebo veľa? Každý nech si zodpovie sám. Mne osobne z toho vyplýva jeden základný, či dokonca žiadúci krok, o ktorý by sa každá dobrá samospráva mala pričiniť – iniciovať a snažiť sa o nové investície. S tým je spojené aj znižovanie nezamestnanosti, pričom tento krok nemá byť úlohou len centrálnej vlády, ale predovšetkým dobre riadenej samosprávy.Z uvedeného vyplýva, že zníženie zamestnanosti o 5%, zníži subjektívne hodnotenie šťastia o 3%. Ako príklad môžeme uviesť okres Rimavská sobota. Tu je miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 18,48%, z čoho vyplýva, že ľudia vnímajú úroveň kvality života len na úrovni približne 60%. Je to takmer o 10% menej, a to iba na základe výšky nezamestnanosti.
Ja osobne som presvedčený, že je potrebné znížiť mieru frustrácie u ľudí, nakoľko strata zamestnania so sebou prináša mnoho negatív, či už je to zníženie životnej úrovne, vylúčenie zo sociálnych vzťahov, alebo dokonca narušenie životných istôt (Fedáková, 2003)[2]. O čo ľahšie by sa ľuďom žilo s pocitom, že majú šancu na lepší život?
Na záver, len pripomeniem, že samospráva má za úlohu všestranný rozvoj územia a potrieb jej obyvateľov. A zníženie nezamestnanosti k spomínanému rozvoju jednoznačne patrí.
[2] FEDÁKOVÁ, D.: Nezamestnaní a dôsledky nezamestnanosti. In: Človek a spoločnosť 4/2003.
