Politická stabilita s prezidentom idú dohromady. Každý sa nad týmto výrokom zamyslí zrejme odlišne. Róbert Fico sa nad touto vecou zamýšľa po svojom, v zmysle toho aby prezident štátu nebojoval proti vláde a aby bol vláde nápomocný. Čo z toho môže vyplývať? Stabilita v jeho myslení je stabilitou absolútneho mocenského vedenia štátu, bez pripustenia dialógu, nedajbože kontroly. Utrpí tým jedna základ vec a to samotná demokracia a stabilita štátu vo všeobecnosti. Brzdy a protiváhy tvoria jej pevný základ. Prezident, hoci so slabšími kompetenciami, predsa len môže brzdiť vládu v prijímaní množstva legislatívy, v ktorej môže mať odlišný názor. Podľa Róberta Fica je teda zrejme neprípustné aby prezident mohol mať iné myslenie ako je to vládne a využiť svoje právo veta s vrátením zákona späť do parlamentu na prerokovanie. Stabilita prijímania rozhodnutí by nám opäť stúpla, stabilita princípov demokracie by nám asi opäť utrpela. Svoje myšlienky a názory vyjadruje aj k ďalším témam. Jasný postoj má k správaniu ústavných činiteľov. Správanie premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu by malo byť jednotné, dokonca vzorom pre správanie občanov. Pánovi premiérovi, zdá sa prekážajú základy princípov plurality názorov, nie princípy slušného správania. Medzi svoje ďalšie dôležité poslania predstavil zahraničné pôsobenie. Vidí sa ako vhodný kandidát na zahraničné summity najmä vďaka svojim kontaktom. Jeho kamarátstvo s F. Hollandom mu nikto neberie, zaujímalo by ma ale tiež, aké sú jeho kamarátstva s predstaviteľmi štátov, kde nie je socialistický prezident alebo predseda vlády. Aká by bola jeho schopnosť komunikovať s inými, ako politickými kamarátmi je na uváženie. V každom prípade, dozvedeli sme sa základné myšlienky, ktoré nám Róbert Fico predstavil a pri súčasnom zložení exekutívnej moci v prípade zvolenia má veľkú šancu ich aj naplniť. Robiť zle zatiaľ nebude potrebné. Možno až v roku 2016.
Rozprávaním o aktivite prezidenta Róbert Fico zakončil svoju trilógiu. Moderátor, ktorý sa na začiatku, tak dôverne pozná so svojim kolegom, v závere pôsobí už len ako doplnok v štúdiu. Živá busta, ktorá nemala priestor ani na úvodné slová alebo otázku. To čo na začiatku pôsobilo aspoň minimálne ako rozhovor, sa v závere zmenilo len na monológ.
