Ľudia konečne prestali tlieskať, Kurt medzičasom vzaldo rúk gitaru, a až po vyše dvoch minútach záznamu sa nám dostáva pohľad naKurta, objímajúceho svoju gitaru. .Kapela, obklopená obrovským množstvom ľalií,a mihotajúcim sa tieňom horiacich sviečok, začína hrať..
Už pri prvých akordoch pesničky About a girl ,sú ľudia vo vytržení, no i tak len bezcieľne sedia, žasnú, a nedokážu uveriťtomu, čo vidia. Vidia, a počujú Kurta, uvádzať svoju prvú pesničku, so slovami– to je naša prvá nahrávka, mnoho ľudí ju nepozná..
Úžasné podanie pokračuje známou piesňou Come as youare , počas ktorej Kurtov hlas, „chutiaci karamelom a štrkom zároveň“, zniepresne tak ako znieť má, a slová, „I swear, I don´t have a gun..“ znejú tak presvedčivo,že mu to uveríte, aj keby tou zbraňou na vás práve mieril.
...Chris berie do rúk akordeón, a začína hrať prvé tónykresťanskej, no už dnes takmer zľudovenej piesne od The Vaselines Jesus,doesn´t want me for a sunbeam , ktorá však v podaní Nirvany znie naprostedokonale, a čoraz viac sa mi dostáva pod kožu. Pieseň, ktorou Nirvana dokazujesvoje všestranné a dokonalé zameranie, je naozaj krásna.
Na rad príde i úžasná prerábka piesne zo sedemdesiatychrokov od Davida Bowieho, The Man, who sold the world , a i keď somoriginál nepočul, musím povedať, že je viac než jasné, že sa podarila. To počuťnielen na podaní, a precítení, s akým Kurt hrá, no o tom by sa dalo písať ajtýždeň, ale badať to i na úspešnosti skladby... A tá krásna gitara, ktorá sícesprevádza celé vystúpenie, no v tejto piesni sa mne osobne páči viac než dosť.
Pennyroyal tea ,ktorý znie nádherne, akoby jedna naspievaná modlitba, žalm, či prosba ovykúpenie, s úžasne chrapľavým hlasom Kurta.. Pieseň, ktorá je akoby plnástrachu, tiesne a úzkosti, patrí iba Kurtovi, je to jeho koncertné sólo, počasktorého zbytok kapely oddychuje, a iba s úžasom hľadí na to, akéhocharizmatického speváka majú.
..“I think I´m dumb“, sa vás snaží Kurt presvedčiť zapozadia jemne znejúcich bicí v piesni Dumb , ktorú som niekde našla podoznačením nesmierne suchou piesňou, no mne tak ani zďaleka nepríde, a v podanítohto autentického koncertu už vôbec nie.
Polly , pieseňo znásilnení dievčaťa, ktorá so sebou tiahne históriu, o... dievčati, ktorébolo znásilnené chalanmi po tom, čo na akomsi dávnom koncerte počuli tútopieseň. Kto pozná slová, dokáže Kurtovi, počas jeho spevu, ktorý tu nie mocovplýva artikuláciou, však dokonale rozumieť.
K tomu všetkému - On a Plain a Something in away – tak trošku monotónnejšia než ostatné, s veľmi zaujímavými textami, Plateau, pri ktorej Kurt odložil gitaru, do ruky vzal zapaľovač, a jemne sa hýbaldo rytmu tejto nádhernej plnohodnotnej a zmyslenej piesne. Oh, me ,kľudná piesenka, počas ktorej Kurt svoj hlas dokonale šetrí na záverečnéprevedenie, jednej z mnou najočakávanejších skladieb.
A tento celkový môj obdiv a úžas patrí piesni Lakeof Fire , úžasnej apokalyptickej nádhere, s miernym country nádychom.. Kdesa tak trochu votrie, síce veľmi pekná All Apologies , no ja čakám naniečo iné...:) Pokračujúc veľmi známou akoby milostnou baladou, strohéhopríbehu zúfalej žiarlivosti, Where did you sleep last night? ,začínajúcou slovami – „Fuck you all, this is our last song..“, no Kurtovi nietočo vyčítať.. pretože touto piesňou odrovná i toho, ktorého jeho doterajšívýstup až tak nezaujal.. Keď otvorí ústa najviac ako vie, a začne kričať –„Don´t lie to me...“, ja strácam dych a dokážem túto pasáž počúvať dookola. Ktomu vzdych, ku koncu pesničky, ktorý postrehne hádam iba taký maniak do Nirvanyako ja:), umocní atmosféru ešte do vyšších kvalít..
Kurt, ktorý spieva akoby iba pre seba, nevšímajúc siokolitý svet, jemne otvárajúci ústa, a hľadiaci prevažne do zeme, pôsobí viacnež úžasne.. Kurt, vo svojom preslávenom, chlpatom khaki svetríku, však pôsobí nadruhej strane i neuveriteľne utrápene.. No každý jeden z prítomných, môže Bohu,a všetkým svätým ďakovať, že sa ocitol na koncerte, ktorý bol toho času,považovaný za posledný. (to že sa kapela ešte stihla vydať na európske turné,je už druhá vec). IBA tristo starostlivo vybratých členov fanklubov, či inýchVIP osôb sa pred spomínanou ôsmou vhrnulo do siene, ktorá svojou výzdobounápadne pripomínala pohrebnú slávnosť.. Ale zato krásnu a poetickú.
Na tomto koncerte, však kapelu netvorí iba všetkýmznáma trojica Kurta, Davea a Chrisa, zahrať si prišiel aj ich nový gitaristaPat Smear, ktorý pôsobí strašne sympatickým a ľahostajne ležérnym dojmom, keďžesi počas nejednej pesničky pohojdáva nohami vysiacimi zo stoličky:). . Ďalšianeočakávaná bytosť je Lora Goldston, ktorá hrá na celle, a jej podanie je tiežvskutku famózne.
Je to nádherne komorný koncert, počas ktorého Kurt nemáproblém si zapáliť cigaretu, pričom sa pomimo mikrofón iba tak baví s kapelou,no i ľudia navôkol sa bavia a smejú. K tomu všetkému je zaujímavé, že Nirvanasi pre tento ohromný koncert vybrala piesne, z ktorých menšia polovica tvoríprebraté menej známe piesne vtedajších však známych interpretov. No ponúkla isvoje, a treba povedať, že všetko odviedla a predviedla na výbornú.
Videl som do dnešného dňa tento koncert nespočente veľakrát, no nikdy nezabudnem na svoje „poprvé“, keď som si ako ešte pomerne malý,do dobrej hudby sa dostávajúci, sadal, na neviem už presne ktoré výročieKurtovej smrti, s kofolou v ruke, k telke, a s nemým úžasom hľadel.. a čorazviac sa do tejto kapely zamilovával.. Preto keď sa ku mne dostala nezostrihanáverzia.. som bol dostatočne natešený.. Unplugged koncertu, so všetkým čo saodohralo, kým MTv dávalo reklamy. Proste koncert, ktorý sa i po rokoch sleduje,počúva, a je po ňom dopyt, vystúpenie, ktoré Kurta označuje za neskonaléhogénia, sa stalo jeho akoby pomníkom. .
Preto dnes treba vzdať iba úctu a poďakovanie tomutoúžasnému človeku, ktorý určite priviedol Nirvanu tam kde je – sám sebou.. ale ijeho spoluhráčom, ktorý našťastie ešte ako tak hudobne fungujú – úspešne všakiba Dave Grohl, s kapelou Foo Fighters, trošku inak sa smerovo uberajúcou, no itak neskonale úžasnou.
Preto, ja ďakujem..
