Tituly vyhrávajú najmä mužstvá, ktoré dokážu aj napriek slabším výkonom priviesť zápasy do víťazného konca. Príčinu posledných zlých výsledkov treba hľadať najmä v úzkom kádri. Neapol odohral od začiatku sezóny 23 zápasov, pričom väčšina kľúčových hráčov nastúpila takmer v každom z nich. Mužstvo pôsobí unaveným dojmom a nepomáha mu ani účasť v Lige majstrov, ktorá záťaž hráčov ešte zvyšuje. Neapol sa stal paradoxne obeťou vlastnej dominancie. Vo väčšine zápasov má držanie lopty nad 60 %, pričom nezriedka sa toto číslo blíži k 70 – ke. Mužstvá tak hrajú proti Neapolu zväčša v hlbokom obrannom bloku, čakajú na chyby a vyrážajú do nebezpečných kontier.
Na začiatku sezóny prinášal dominantný herný štýl Neapolu úspech. Mužstvu sa darilo a vedelo sa presadiť aj do zhustenej obrany. V posledných zápasoch je však hra tímu spod Vezuvu sterilná a bez nápadu. Neapol sa utápa v množstve pomalých kombinácií v strede poľa. Hre chýba prekvapivá prihrávka a zrýchlenie. Mužstvo hrá stereotypne a nemení svoj herný štýl. Kvôli dlhodobej absencii vysokého Milika chýba variabilita útočnej hry. Ofenzívne trio Mertens (169 cm), Insigne (163 cm) a Callejón (178 cm) sa vzhľadom na svoje fyzické parametre nevie presadiť vo vzduchu. Neapol je tak odsúdený na nekonečné kombinácie po zemi a hľadanie „neexistujúceho“ voľného priestoru medzi 2 dobre sformovanými defenzívnymi valmi. Pri kvalitne prepracovanej obrannej hre väčšiny talianskych mužstiev je však táto úloha mimoriadne náročná, najmä ak sa situácia opakuje prakticky každý zápas. Keď k tomu prirátame ešte slabšiu formu Hamšíka a jeho chýbajúce geniálne prihrávky, posledné výsledky nie sú prekvapením.
Vzhľadom na úzkosť kádra nemá Neapol veľa možností ako oživiť svoju hru. Mužstvu by mohlo pomôcť vypadnutie z Ligy majstrov. Marek Hamšík deklaroval, že sa pokúsia vyhrať Európsku ligu. Myslím však, že prioritou ostáva víťazstvo v lige a to môžu vzhľadom na úzkosť kádra dosiahnuť len v prípade, ak vypustia Európsku ligu. Samozrejme ich priority budú závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v talianskej lige. Európska liga začne až v polovici februára. Neapolu určite príde vhod menšie zápasové zaťaženie.
Tímu by pomohla aj čiastočná zmena herného štýlu. Najmä v zápasoch, v ktorých sa mužstvu nedarí, by sa mohli aspoň v určitých fázach hry snažiť o rýchlejší presun do útoku aj za cenu častejších strát lôpt a hernej dominancie. Neapol má vhodné typy hráčov aj na rýchlejší spôsob hry. Súper sa síce dostane viac do ofenzívy, čo však paradoxne nemusí byť na škodu. Neapol by potom mohol mať viac voľného priestoru pre svojich ofenzívnych hráčov. Obávam sa však, že tréner Sarri nebude chcieť zmeniť svoju filozofiu dominantného držania lopty. Dlhodobá úspešnosť takéhoto herného štýlu si však vyžaduje širší káder a stabilnú formu hráčov. Svojho času takýmto spôsobom hry dominovala aj Barcelona. Po odchode Xaviho a s pribúdajúcimi rokmi Iniestu je však aj Barcelona v mnohých zápasoch vpredu sterilná a to má ďaleko kvalitnejší káder a geniálneho Messiho.
Neapol by mal upustiť aj od stavania svojej útočnej hry na Mertensovi, ktorému sa v posledných 2 sezónach na hrote útoku mimoriadne strelecky darí. Mužstvo je však s ním prakticky odsúdené len na hru po zemi.
Všetci by sme Marekovi dopriali jeho prvý titul v lige. Ak však Neapol nič nezmení, Scudetto mu pravdepodobne opäť unikne. Favoritom ostáva Juventus, ktorého hra sa od začiatku sezóny zlepšila a v posledných zápasoch sa zdá, že sa už v defenzíve dokázali vyrovnať aj s odchodom Bonucciho. Väčšie šance na titul dávam aj Interu, ktorý síce kombinačne zaostáva, hrá však mimoriadne účelný futbal s prepracovanou defenzívou a vpredu často neviditeľným, ale o to nebezpečnejším Icardim. Mužstvo navyše dokáže dotiahnuť do víťazného konca aj zápasy, v ktorých sa mu herne nedarí. Uvidíme, komu sa titul nakoniec podarí získať. Čelo talianskej ligy je zatiaľ veľmi vyrovnané, čo nám sľubuje zaujímavý priebeh až do konca sezóny. Fanúšikovia talianskej ligy sa preto majú na čo tešiť.
