Europabrücke je najvyšším mostom Rakúska. Týči sa 192 metrov nad riekou Sill. Svojho času bol most Európa najvyšším na starom kontinente. Spája Wippskú dolinu južne od Innsbrucku v Tirolských alpách a prakticky tvorí spojnicu medzi juhovýchodným Nemeckom a severným Talianskom.
Na jeho konci, smerom k Stubaiu je veľké odpočívadlo. Tu Rakušania, Nemci, Holanďania, či Česi naberajú energiu po dlhej ceste a kochajú sa prvými výhľadmi na majestátne Alpy.
Denne sa na odpočívadle zastavia stovky aut. Väčšina turistov zamieri do miestneho McDonaldu. Nonstop prevádzka má pravidelne najvyššie tržby z celej siete Heinritzi McDonald. Tá je najrozsiahlejšou v Európe.
Prvú reštauráciu otvoril Michael E. Heinritzi v roku 1982 v nemeckom Rosenheime na vlakovej stanici. Dnes vlastní spolu 41 prevádzok. Dvadsať osem v Nemecku a trinásť v Rakúsku. Celá sieť zamestnáva viac ako tisíc šesťsto ľudí.
Práca v McDonalde je na celom svete rovnaká. Proces varenia, recepty, nič sa nelíši. Zaužívané postupy majú svoju tradíciu. To dáva možnosť migrantom z chudobnejších krajín Európskej únie so skúsenosťami z rýchleho občerstvenia nájsť si prácu na západe.
Rakúski zamestnanci sú v McDonalde na Europabrücke v minorite. Miestna pobočka je pod nadvládou rumunských ekonomických migrantov.
V kuchyni pracuje aj Mihai z Bukurešti. Má 26 rokov. Je to večne usmievavý, dohola ostrihaný muž priemernej výšky. Disponuje výrazným brucho, aké narastie po dlhoročnej kariére v rýchlom občerstvení asi každému. V Rakúsku pracuje viac ako rok a pol. Je jedným zo zamestnancov, ktorí nebývajú priamo nad reštauráciou, ale v penzióne, v neďalekej dedinke Mieders. Aj v rodnej Bukurešti pracoval v McDonalde. Zhruba tri roky za minimálnu mzdu. Príchodom do Rakúska si platovo výrazne prilepšil.
Rumunsko je jednou z najchudobnejších krajín Európskej únie. Minimálna mzda pre rok 2015 bola stanovená na 1050 rumunských leiov. V prepočte 236 eur. Pred rokom 2010 nedosahovala ani výšky 150 eur.
Pre porovnanie, v Rakúsku nie je minimálna mzda definovaná zákonom. Je upravovaná priebežne na základe výsledku kolektívnych vyjednávaní medzi odborovými zväzmi a zástupcami zamestnávateľov. Pri odvetviach, ktoré sú ošetrené kolektívnymi zmluvami, je pri plnom úväzku minimálna mzda vo výške 1.000 € brutto a viac. Rovnako má zamestnanec nárok na 13. a 14. plat a 50% percentný príplatok za nadčasy.
Mihai vraví, že prenájom menšieho bytu v hlavnom meste Rumunska stojí v prepočte približne 200 eur. To si z platu nemohol dovoliť. Z toho dôvodu žil až do odchodu v rodičovskom dome.
Na strednej škole mal francúzštinu a angličtinu. Francúzština je na rumunských školách prvý jazyk a nie len z dôvodu jazykovej príbuznosti. Francúzi sú pre Rumunsko veľkou inšpiráciou v ekonomickom napredovaní. Mihai už francúštinu zabudol. Anglicky však hovorí pomerne dobre, aj keď s výrazným rumunským prízvukom. Za čas, ktorý tu strávil sa stihol naučiť aj základy nemčiny. Na školení o bezlepkových potravinách pomáha tlmočiť svojim rumunským kolegom. V Tirolsku je Mihai aj so svojou priateľkou Madalínou. Madalína blokuje na kase.
V Rakúsku sú spokojní. Nádherné prostredie, čerstvý vzduch a slušné peniaze. Z McDonaldu odísť neplánujú. Prečo aj? V Stubaiskej doline žijú a pracujú v komunite svojich vlastných. Rumuni tvoria kolektív od upratovačov, až po vrchného manažéra celého Tirolska. V Stubai majú svoje malé Rumunsko.
McDonald platí svojim zamestnancom hodiny nemčiny. Juro, s ktorým sme sem na necelé dva mesiace prišli pripravuje stoličky na jedno zo sedení v zasadačke na poschodí. Rakušanka Nina z McCaffe dáva lekcie nemčiny. Študujú spolu raz týždenne. Zvládať nemčinu nie je pre zamestnancov podmienka. Sú aj takí, čo nemecky vedia len základné frázy, prípadne vôbec nič. Ak však majú ambíciu postúpiť vyššie a stať sa manažérmi je nemčina v mnohojazyčnom kolektíve nevyhnutá.
Alex, mladý vysoký Rumun pracuje v McDonalde viac ako dva roky. Mesiac pred našim príchodom bol povýšený na manažéra. Podmienkou kariérneho postupu bola práve vyššia úroveň jazyka. Ten nadriloval na spomínaných sedeniach. V Rumunsku študoval na univerzite v Bukurešti ekonómiu. Školu dokončil, ale neobhájil bakalárku a nezložil štátnice. Titul teda nemá. Vracať sa kvôli tomu neplánuje. Rovnako ako Mihaj je s prácou spokojný. Ako manažér nosí bielu košeľu a kravatou. Práca v kuchyni ho obchádza a väčšinou pomáha len pri blokovaní na kase.
Alex je Mihajov mladší brat. Spolu s nimi v McDonalde pracuje aj najstarší Vali. Vali má na starosti sklad a údržbu budovy. Rovnako ako jeho mladší súrodenci je jazykovo zdatný. Vie nemecky aj anglicky. Veľa toho však nenahovorí. Je sústredený na prácu.
Ďalší z manažérov, Sorin tu má okrem tehotnej manželky aj dvoch bratrancov. Protivného Nikiho a menovca Sorina. Niky má 22 a Sorin 19. Ani jeden z nich nevie nemecky. Rozprávajú sa väčšinou len so svojimi, na ostatných sú arogantní a drzí. Sú však dobrí pracanti a v kuchyni robia rýchlo. Ako väčšina prešli výcvikom v McDonalde v Bukurešti. Z takmer dvojmiliónového mesta je ostatne väčšina zamestnancov.
“O McDonalde sa mi aj sníva, ale sú to nočné mory,”
Budova McDonaldu nie je len reštauráciou. Na poschodí je okrem zasadačky ďalších osem miestností. Sedem izieb pre zamestnancov a kuchynka s práčkou a sušičkou. V každej izbe bývajú dvaja ľudia. Ak je veľa práce, môžu stiahnuť zamestnancov doslova z postele. Serban, bruchatý Rumun strednej postavy s výraznými očami mi počas obedňajšej zmeny vysvetľuje: "Nie je veľká výhra bývať priamo nad reštauráciou. Stáva sa, že mi zavolajú aj o jednej v noci. Príchod ohlásilo pät autobusov. Treba pomáhať."
Šoféri majú s manažmentom dohodu. Prinesú autobus turistov a dostanú jedlo zadarmo. K tomu si môžu prilepšiť aj finančne. Zbierajú pečiatky. Po zaplnení kupónu dostanú menšiu hotovosť. Dosť na to, aby sa na Europabrücke zastavili aj nabudúce.
“O McDonalde sa mi aj sníva. Sú to však nočné mory,” dodáva Serban. V polovici augusta bol spolu s priateľkou preradený do inej pobočky. Ak sa zamestnanec osvedčí na Europabrücke, môže byť preradený do pokojnejšej reštaurácie. Ak zvládne návaly alpských turistov je pripravený na všetko.
Okrem Rumunov zamestnáva McDonald aj niekoľko Maďarov, Poliakov a Slovákov. Najvyšší manažér Farid je pôvodom z Albánska a multikultúrne osadenstvo dopĺňa dlhoročná pracovníčka z Turecka Seuda.
Seuda má 43 rokov, ale hádali by ste jej o desať viac. Je nízka, má zavalitú postavu a paralizovanú pravú ruku. Pri chôdzi je mierne naklonená na pravú stranu a chromú ruku drží pri tele. Seuda je jediná zamestnankyňa, ktorá býva v penzióne na päť krokov od reštaurácie. V McDonalde pracuje už viac ako desať rokov bez lepšej znalosti jazyka. “Seuda gehen nach augen doktor,” sťažuje si počas obedňajšej prestávky.
McDonaldov ako je tento je v Rakúsku a Nemecku mnoho. Navštívili sme aj najbližšiu reštauráciu v nákupnom centre SillPark, v Innsbrucku, vzdialenom dvadsať kilometrov. Čakal nás podobný scenár. Markantnú väčšinu personálu tvorili rumunskí prisťahovalci.
Pritom ich komunitu nie je možné zaškatuľkovať. Sú takí, čo študovali na univerzitách a vedia jazyky. Pre nich je McDonald len odrazovým mostíkom k dôstojnejšej práci v nemecky hovoriacich krajinách. Sú však aj takí, čo sa k práci dostali ako slepé kura k zrnu a ich cieľom je zarobiť čo najviac peňazí a po pár rokoch sa vrátiť späť do Rumunska s plnou peňaženkou.
Nedá sa povedať, že by ekonomickí migranti z chudobejších kútov Európy brali prácu Rakušanom. Domácich pracuje v McDonalde len niekoľko. Väčšinou letní brigádnici a študenti. Tak, ako v Anglicku Poliaci, tak aj v rakúskom McDonalde Rumuni zaberajú pozície, o ktoré domáci nestoja. Zapĺňajú slepé miesta trhu práce. Ich naopak láka vidina vysokého zárobku bez nutnosti ovládať cudzí jazyk.
