Ďalšie ... oné ...lekcie
Smrťou blogu je príliš dlhý text
O pocitoch pri písaní
Čo je základom úspešného spisovateľa
Písanie je keď sa spolu dotýkame, no však viete, hovorím o sexe
Pre kontrolu si svoje články čítajte nahlas
Ženská braková literatúra
Ako nezabiť lásku
V texte neklameme, ale vymýšľať si môžeme
Vždy píšme o veciach ktoré dozreli
Mám blok
Ďalšia lekcia o tvorivom písaní, na tvrdo
Nech si ujček redaktor trhne nohou
Čo je to deformovať príbeh? Deformovať, teda štylizovať príbeh, neznamená vymýšľať si ho a tým mystifikovať úprimných čitateľov. Vymýšľať nie, ale dovymýšľať určite áno. V akom zmysle?
Cieľom je, aby si náš príbeh, naše vyznanie, ľudia prečítali. Ak by sme našu príhodu spísali so všetkými, nepochybujem, že pravdivými skutočnosťami, dialógmi zachytenými od slova do slova, naše posolstvo by si prečítal nanajvýš stredne funkčný autista. To by nám nepomohlo, pretože by naše úsilie dostatočne neocenil, len by sa na nás milo usmieval.
V prvom rade, všetky oblé strany vášho príbehu zostrite, vybrúste do špicatých, trochu hysterických hrán. Takže päť minútový odmietavý monológ úradníčky, zjavne trpiacej neuspokojivým milostným životom, totálne skráťte. Najlepšie do jedinej krátkej vety, "Nespolupracovala!". Všetci poznáme úradnícku argumentáciu. Nie je potrebné ju pripomínať. Ak by však znenazdania, našu úradníčku zavalila ťažká, spismi preplnená registračka, neváhajte záležitosť vykresliť do najmenších detailov.
S dialógmi je to rovnaké. Text zahatíte, doslova ho zabetónujete, dlhou nezmyselnou, takzvanou, priamou rečou. "Vy nie ste odtálto ... že nie ... no ako by som vám to ... (dlhá odmlka) ... pôjdete tadiaľ a potom pri masárstve zatočíte ... tam chodím nakupovať ... majú tam fantastické párky... Babka si vás premeria od hlavy po päty. ... potom prejdete do takej malej uličky a kúštik ešte pójdete rovno ... ste tu autom? Nie, pešo tu stojím. Sám, pešo, pred vami ... tu stojím. No ... potom odbočíte ... počkajte (opäť nasleduje dlhá odmlka) ... to je treťá ulička ... nie páta ulička ... a nakoniec zatočíte doľava ... nie ... som už sprostá ... doprava ... dobre ... ale to nie je šecko ... potom dójdete na malé námestie a tam ... neviem presne ... kerý dom to je ... tam už sa dakoho spýtajte." Takúto záležitosť. chválapánubohuavšeckýmsvätýmnanebesách, v písomnej podobe vybavíte, krátkym: "tetuška ani netušila, kde je sever."
Život je v podstate nuda. Ak nepritvrdíte, neprerazíte. Namiesto úderu do chrbta, ktorého sa vám dostalo, keď ste v noci prechádzali mestským parkom, napíšte, že vás ten chalanisko silno kopol do holene. A hneď šesťkrát po sebe, huncút jeden skazený. To, že sa vám okamžite ospravedlnil, taktne zamlčte. Na raňajky si nekupujete dva rožky, ale osem. Zákony zásadne nedodržujete a pokuty nikdy neplatíte. Nezabudnite, že v písomnej podobe, nemáte rád deti, ba ani zvieratá. Nebojte sa čitateľov zmiasť. Ste heterosexuál s aktuálnou homo epizódou. Nenávidíte spokojné malé dievčatká a stiesnené priestory. Psychiatri beletriu nečítajú. Svet je v podstate príšerne nudný, nič podstatného sa v ňom nedeje. A váš text musí byť za každú cenu, zaujímavý a pre čitateľov, absolútne strhujúci.
V texte neklameme, ale vymýšľať si môžeme
Mnohí z nás sa snažíme priam o nemožné. Zachytiť veci, ktoré sme zažili, tak ako ich vnímame, verne a neskreslene. Niečo vám o takomto postupe prezradím. Takýto text splodený "in natura", si len málokto prečíta. Aj keby sa na chvíľu do neho zahĺbil, čoskoro ho úplne omrzí. Ak labilný čitateľ, následne nevyskočí z okna, tak po tomto zážitku, celkom iste, vyšuruje celý byt, aby si náhodou v afekte neublížil. I ja takýmto spôsobom predchádzam vážnej osobnej ujme, potom čo mi kamarátka číta ďalšiu zo svojich básni. Mám ju veľmi rád, ale asi sa jej začnem vyhýbať. Text v písanej podobe je nutné štylizovať. Deformovať skutočnosť, ktorú ste prežili, aby bol váš text zrozumiteľný a váš načisto pravdivý príbeh, verte, či neverte, uveriteľný.