Všeobecne sa vedelo že Slukovi mali s detským domovom vážne nezhody. Jana i s jeho dvoma sestrami museli vrátiť naspäť do detského domova. Takéto niečo prijme dieťa len ak sa už totálne vyplo. Aby mu nezhoreli všetky obvody. Zanevrie na všetko a neverí nikomu. Cítil som že sa niekam vrhá. Rád by som mu pomohol ale nevedel som ako. Plánovaná presne nakomponovaná samovražda. Pozoroval som u neho také to tiché šialenstvo, sebazničujúce a komorné. Naplno ho neprejavil ani predo mnou. Študoval na sociálno pedagogickej škole v Trenčíne. Mal by z neho byť raz vychovávateľ. To mi k nemu moc nesedelo. Keď som zaviedol na túto tému reč, len sa na mňa pozrel a povedal potichu, „je to len škola." Stále sa vrhal do niečoho, hlavou napred. Jeho humor bol tvrdý a neláskavý. Celý bol taký studený. Ale stále sa usmieval. Málokedy sa rozhovoril o svojom vnútre o svojich pocitoch. Nikdy som nemohol nakuknúť za tu jeho plentu chladu. Nevpustil ma tam. Raz keď sme sedeli v Stepse, rozhovoril sa o svojom dedkovi. To bolo výnimočné. Ako sa vždy v noci dedko vrátil pripitý z krčmy a posadil sa na jeho posteľ. Vytiahol chlebík a nejakú salámu a rozdelil to všetko na dvojo. Spoločne pojedli. Inokedy ku nášmu stolu pristúpila nejaká bezdomovkyňa. „To je ten pach, pivo s vodkou. Takto voňal môj dedo. Mám rád ten pach," rozhovoril sa Jano. Vedel som že ho v Mestečku zúfalo potrebujem ale zároveň som cítil že sa musím mať na pozore.
Čoskoro vychovávateľom začalo hodne vadiť že sa kamarádim s Janom. Spolu sme boli silná dvojka. Stále sme chodili do Mestečka neskoro a sem tam i potrundžení. Ani som sa nečudoval že všetci vychovávatelia okolo nás nahlas škrípali zubami. Keď som skoro ráno vypadol z bunky počkal som Jana pred jeho bunkou a šli sme spolu na pivo. Obaja sme svojim vychovávateľom povedali že máme v škole nultú hodinu. Že musíme do školy dnes prísť skorej. Žiadnu nultú hodinu sme samozrejme nemali. Boli sme spojenci. Našli sme si jeden druhého aby sme mohli účinne vzdorovať systému, ktorý bol ešte viac skazený ako my dvaja. Každý sám by sme to nikdy nezvládli. Jeden druhému sme si vyhoveli. Keď naše kamarátstvo splnilo svoje jediné poslanie chrániť v Mestečku sám seba, odlúčili sme sa naplno. Ako nejakí manželia po rokoch. Za iných okolností by sme si cestu jeden k druhému asi nikdy nenašli.
