Môj vychovávateľ v domove (014)

Pokračovanie: „Miško si iný." Zahlásil ujo vychovávateľ Lisník. „Ako to myslíte ujco?" Začal som mu hovoriť ujco. Oslovenie ujo mi pripadalo hlúpe. Príliš poddávajúce sa. Oslovenie ujco bolo viac nezávislé. Dovoľovalo mi to určitý odstup. Nevadilo mu to. Vľúdne sa spýtal, prečo ho tak oslovujem. Vysvetlil som mu, že sme mali rodinného priateľa, ktorého som takto oslovoval. Sedel som v hale a pozoroval som ako ujco Lisník jedná s druhými deckami. Bol priateľský a prirodzený. Jeho prístup nehovoril jaVásIdemTerazVychovávaťVySmradi. Nikdy nás nehladkal po hlavičkách. Prejavoval sa ako naozajstný chlap. Férový a dobrý chlap. A prejavoval často vtipnosť. To je podľa mňa dôležité. Najdôležitejšie. Keď niekto s vami vtipkuje, znamená to že vás berie na vedomie. Toto už je len kúštik od kamarátstva. „Idem sa okúpať," povedal som ujcovi Lisníkovi. „Ale neprežeň to," zakričal na mňa. Neskôr som sa ho opýtal, „ako to myslíte ujco, že som iný?"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Si veľmi úprimný a vychovaný." Potom povedal, „je to len pár rokov, čo sa tu v Mestečku Zlatovciach zmenil celý systém výchovy. Bol to tu celé rodinného typu. Pracoval som tu aj s manželkou a boli sme skutočnou rodinou aj so všetkými deťmi. Boli sme rodičia, dnes sme iba vychovávatelia. Keby si tu bol vtedy s nami, bolo by to pre teba celkom iné. Dnes majú hlavné slovo v riaditeľskej kancelárii detského Mestečka. Celé sa to zmenilo. Samozrejme na škodu detí. Aj u nás v bunke sú decká, ktoré to ešte zažili. Je to len tri roky dozadu. Čo dnes povedia na riaditeľstve to platí. Páčilo by sa ti tu vtedy."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišiel som neskoro do Mestečka. Bolo pol šiestej večer. Zdržal som sa u kamaráta. Bol som aj za ocinom v nemocnici. Službu mala jedna z vychovávateliek. Kričala na mňa, že kde som takú dobu. Nahnevaná mi nariadila, že sa mám ráno, skôr než odídem do školy hlásiť v hlavnej kancelárii, teda na riaditeľstve Mestečka a že mám im tam povedať o svojich neustálych neskorých príchodoch domov. Dôrazne som poučil vychovávateľku, že toto nie je môj domov, aby to vzala na vedomie. Nočnú službu mal ujco Lisník. Povedal som mu o tom mojom opakovanom previnení. Vravel som mu, že mám predsa právo na normálny študentský život a na návštevy ocina. Budem mať sedemnásť rokov. Aj som mu povedal, že sa musím podľa príkazu tety vychovávateľky hlásiť na riaditeľstve a počkať si tam na trest za svoje neskoré príchody zo školy. Ujco Lisník sa rozčertil a zahlásil: „Nikam nepôjdeš." Vyvalil som na neho oči. „Toto je moja bunka a ja som tu hlavný vychovávateľ. Tu mi do vecí nebude nikto zasahovať," povedal a rozbehol sa k zošitu, ktorý mal položený na stole. Do neho si vychovávatelia zapisovali ako prebehla ich služba a písali tam aj všetky tresty a vôbec všetko čo sa udialo za ten deň v bunke. Potom to predkladali na riaditeĺstve. Vtedy niekedy som sa rozhodol že už nebudem kozmonautom, ani že raz budem pracovať pre Microsoft, ani že už viac nebudem pilotom so svojimi šestkami okuliarmi. Rozhodol som sa, že budem vychovávateľom. A nezabráni mi v tom ani silná dyslexia, dysgrafia a všetky tie dys, čo ich mám na krku.

Michal Herman

Michal Herman

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálny mladý chalan, ničím zvlášť výnimočný. Všetko podstatné sa dozviete z článkov. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu