V škole to bolo už o niečo lepšie. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Prestal som sa za svoju zlú náladu vŕšiť na druhých ľuďoch. Vzťahy s dievčatami v triede sa upokojili. Zase sme sa na seba usmievali. Pred prázdninami sme si odovzdali drobné skôr vtipné malé darčeky.
Keď som prišiel za otcom do bytu vyprážal v oleji nejaké koláčiky. Potom ich osušil a spojil jahodovým džemom. Nemali sme trúbu a tak otec tak trochu experimentoval. Doniesol som si v batohu nejaké veci z Mestečka. Mal som byť doma skoro tri týždne. Zjedol som zopár otcových koláčikov a bežal som za kamarátmi do mesta. Boli sme dohodnutí že sa stretneme v Stepse. Tam sme hlučne s kamošmi odštartovali vianočné prázdniny. Veľa som počas prázdnin spal a veľa som jedol. Otec furt vyváral. Väčšinou to boli rezne. A ešte španielské vtáčiky. Tie milujem. Navečer som chodil za kamarátmi. Boli to tie najúžasnejšie Vianoce aké som kedy zažil. Možno ani nikdy viac nezažijem. Otec prechod do Nového roku prespal. Ja som uderom polnoci vyšiel na balkón a snáď po prvý krát v živote som sa poriadne zamyslel. Delobuchy a svetlice a ostatné vojnové arzenály vonku besnili. V ten úplne novučký rok som mal na jeho konci, až v decembri dovŕšiť plnoletosť. Takže ak sa aj domov k otcovi nedostanem skôr, dostanem sa domov na konci roka. Na záver roku určite. Deathline. Vošiel som do bytu a opatrne som zobudil otca. Pripili sme si spoločne šampáňom. Prázdky boli úžasné. Aby zážitok vynikol potrebuje asi kontrast. A ten môj kontrast bol naozaj dokonalý.
O to horší bol návrat späť do Mestečka. Navyše sme si splietli dátum konca vianočných prázdnin v žiadosti o hostiteľský pobyt u otca. A tak som musel v Mestečku stráviť posledný deň voľna. To bol veľmi smutný deň.
