Niektoré dievčatá sa prestali so mnou rozprávať a niektoré ma otvorene odmietali a pohŕdali so mnou. Chalani z našej triedy sa k ním síce nepridali, ale cítil som že to u nich nemám bohvieaké. Bolo v tom zo strany báb isté kastovanie. Ak by som bol takýto rázny možno aj vulgárny a mal svoju rodinu a svoje zázemie, nikto by sa nad mojou zmenou správania ani nepozastavil. Podstatné bolo že som bol z ústavu. Nejaký Mestečkár sa tu predsa na nás nebude vyťahovať. Odťiaľ potiaľ. My idioti sa často zvykneme obhajovať že sme iba pravdiví. A že máme právo na svoj názor. Ale život asi nie je o pravde. Ale o spôsoboch a istých hranicach. Hraniciach ktoré poznáme a dokážeme správne uplatňovať. Pravda je len kus hovna. To som už pochopil.
V Mestečku ste sa museli zmeniť. Vedome či nevedome. Povedať si jedného dňa: A dosť! K niečomu sa potom odhodláte a ostatné sa vo vás už vyvinie samo. Zhrubnete. A ten hnusný mestečkársky systém vám v tom všetko ešte napomôže. Nemusíte sa ani toľko zastrájať. Chystať vzburu vo vlastnom vnútri. Nakoniec musíte s tým pretlakom von. Aby ste sa nezbláznili. A tak som sičal ako parný kotol. Ľudia ma naozaj nespoznávali. Na ničom mi nezáležalo. Všetko čo som chcel som si bral prirodzene so smiechom a agresívne. Rozprával som sa o tejto mojej zmene s otcom keď som bol u neho na hostiteľskom pobyte. „Si len strašne vystrašený," povedal mi.
Možno práve hostiteľské pobyty u ocina, možno odpor dievčat v našej triede ma donútil zamyslieť sa nad tým všetkým, čo sa okolo mňa v triede dialo. Prisahám že som nič so sebou zásadne nezmenil. Nepovedal som si že už budem celý život nič len dobrý a ku každému láskavý. Nič také som so sebou neporobil. Od istej chvíli som už však necítil potrebu urážať naše baby v triede. Zosmiešňovať ich, či sa nad nich nejako vyťahovať. Nejako to samé od seba v mojom vnútri odoznelo. Pomaly a do stratena. Veľa som o tom všetkom rozmýšľal. Možno baby usporiadali nejakú tajnú poradu a udelili mi na nej doživotnú milosť. Naozaj neviem. Bola to Mary, ktorá prišla za mnou a niečo milého začala drkotať o svojich problémoch s chalanom. Zastavil som ju a spýtal som sa či sa na mňa nehnevá. „Miško na teba sa nedokážem hnevať," povedala. Dodnes som nepochopil ako to myslela.
