No poviem vám liezli sme tam aj s mojim otcom všetkým poriadne na nervy. Neboli sme dosť biedni pre mestečkársky ústav. Ja som mal starostlivého a dobrého otca. A to vychovávateľom a vedeniu Mestečka moc nevyhovovalo. Mali sme byť viac asociálni. Ak by ma ocino riadne nakopal do zadku a kašľal na mňa z vysoka, tak ako sa patrí na poriadného rodiča, ktorý ma v decáku decko, všetko by bolo asi trochu lepšie. Nezapadali sme.
Hovoril som s Ľubomírom. Je to brat tej dievčíny, vlastne už veľkej slečny čo si ju adoptoval Béla Bugár. Ešte nedávno som si myslel že Bugár adoptoval chlapčiska. Všetci to tvrdia v Mestečku, že si vzal chalana. Je pravda že je to už dávno čo si ju adoptoval. A ti čo to hovorili mne to tiež len počuli od iných deciek. A tak sa tá informácia časom poriadne skrútila. V Mestečku bola ešte jedna skoro už veľká slečna a ešte dvaja chalani. Myslím tých súrodencov slečny Kristínky Bugárovej. Ľubo mi vravel že bol v polepšovni. Dva krát za sebou. Za úplnú prkotinu. Vraj sa pobil. Bola to férovka s iným chalanom. Dali ho do napravného zariadenia. Aj môj ocino bol pri tom rozhovore s Ľubošom. Chalan vravel že tam musia minimálne na jednu hodinu decká von na čerstvý vzduch. Každý boží deň. Museli von, aj keby sa im zrovna nechcelo. Aj s ocinom sme si uvedomili že v detskom mestečku v Zlatovciach je to horšie ako v nejakej polepšovni. Ak si dostal zaracha v Mestečku von si sa nedostal za žiadnych okolností. Tri a pol týždňa som raz vyfasoval z riaditeľstva Mestečka. Nikoho som nezabil! Podľa toho čo Ľuboš o tej polepšovni a povinnej hodine vonku hovoril, vlastne ma napadá že ak sa mi vychovávatelia stále vyhrážajú polepšovňou, vlastne mi chcú len to najušľachtilejie dobro.
Kdesi som počul že až sedemdesiat percent deciek z domovov sa normálne neuchytia. Proste sa im v tomto dospeláckom naozajskom svete na druhej strane ostnatého drátu nedarí. Buď sa dostanú do kriminálu, alebo sa potulujú bezcieľne a hľadajú príležitosti k tomu aby len zbíjali a robili zle iným. Kriminál im skôr či neskôr aj tak hrozí. Áno je pravda že ani Mestečkári nemajú v Trenčíne a okolí nejakú moc dobrú povesť. Čo si budeme hovoriť. Tie skvelé metódy vyhovávateľov Lisníka, Janišovej, Goliána, Martinkovej a mnohých iných totálne zlyhali. Nemajú žiadny dobrý účinok. Viac pokazia než spravia úžitok. Ak by som to vtedy vedel ešte viac by som na nich kašľal. Nemajú pre mňa žiadnu autoritu. Ak aj nejaká v minulosti bola už dávno sa z môjho srdca vyparila.
