Rovnako čakali odo mňa vodcovstvské snahy ktorým sa túžili podriadiť. Cítil som tento tlak zo strany chovancov. Zľakol som sa toho. Nechcel som nikoho viesť. Nedokázal som vtedy viesť ani sám seba.
Na jednom z pravideľných výplachov žalúdka, ktorý mi často zabezpečovala vedúca výchovy Janišová, som sa dozvedel že v Mestečku existuje niečo ako hostiteľské návštevy. Bolo to opatrenie kedy sa dieťa umiestňovalo počas víkendov či sviatkov v rodine svojho blízkeho. Nemuselo ísť vždy o vlastnú rodinu. Decká počas víkendov chodili do rôznych rodín svojich kamarátov, keď to ich rodičia vyjednali s vedením Mestečka. Doslova som bežal za otcom do nášho prenajatého bytíku na Staničnej ulici, keď som sa to od Janišovej dozvedel, aby som to ocinovi povedal. Ani on nevedel o tomto opatrení. Nikto nám to doteraz nepovedal. Hneď ako sa to oco dozvedel bežal so mnou naspäť do Mestečka. Zamierili sme si to k Janišovej do kancelárie. Vedúca výchovy sa k môjmu otcovi správala s aroganciou a odstupom. Krátko mu povedala, aby si v tejto veci podal žiadosť. Otec požiadal vo vedľajšej kancelárii o papier a tužku a žiadosť o moje hostiteľské návštevy podal rovno na mieste. Janišová nás oboch prudko schladila. Povedala že vo vecí návštev musí otca v jeho penajatom byte ona sama navštíviť a potom vec alebo schváli alebo zamietne. Vedel som že to nebude také ľahké.
Bolo to o niekoľko dní keď vedúca výchovy Janišová navštívila môjho otca v našom prenajatom byte. O tu náštevu musel otec niekoľko krát prosiť. Ja som bol práve v škole. Bolo to v ranných hodinách. Otec otvoril dvere a Janišová aj so svojou kolegyňou vbehla dovnútra. V čižmách na vysokom a ostrom podpätku. Hneď sa rozbehla na balkón. Myslela si že sa tam ukrývam, že som nešiel do školy. Otec sa na ňu začudovane pozeral. Náš prenajatý byt bol exkluzívny. Plávajúca podlaha, ktorú práve Janišová drvila svojimi ostrými podpätkami. Plastové okná a slušivé červené závesy a snehové záclony. Na jednej posteli bol povlečený paplón a poduška. Otec to mal už nachystané pre mňa. Sám spal na druhej posteli a prikrýval sa dekou. „Prečo nemáte paplón aj podušku na druhej posteli?" zaujímala sa. Otec jej vysvetlil že hneď ako dostane dôchodok že veci ihneď dokúpi. Janišová sa odporúčala ku dverám a povedala že kým otec veci nedokúpi ja na hostiteľké pobyty k nemu nemôžem chodiť. Otec bol zdrvený.
