Decká o sebe vedia všetko. Vedia o každej veci ktorá sa v bunke šustne. Verejne sa v bunke vedelo že z vychovávateľského bytu počaho služby o druhej hodine ráno vychádzala jedna chovanka. Stalo sa to viac krát. Raz sa Braňo pri raňajkách spýtal Goliána čo to má s tými jeho čudnými nočnými návštevami znamenať. Braňo navštevoval výšku v Nitre. Študoval za učiteľa. Tá chovanka o ktorej hovorím mala sedemnásť rokov. Golián nikomu nič o tejto veci nevysvetľoval. Povedal nám, že sa do toho nemáme čo starať. Že on si pokojne na riaditeľstve túto vec obháji. Podľa mňa pôsobil v tomto presvedčivo. Musím priznať že si nemyslím že sa v jeho byte dialo niečo neprístupné. Zabudol však na jedno. A to ma jeduje na celej veci najviac. Že ústanské deti si vzájomne pozornosť dospelých závideli. Ak niektorý vychovávateľ uprednosťňoval iné dieťa, decká mu jednoducho závideli. Mal myslieť na toto. Decká proste žiarlili. Už z tohto dôvodu bolo jeho protežovanie chovanky absolútne nevhodné. Neviem čo o takomto niečom hovorí pedagogika ale podľa môjho názoru to nebolo správne. Nemal som ho za túto nemúdrosť, ba rovno poviem hlúposť rád. Okrem vychovávateľstva v našej bunke bol Golián aj trénerom na zimnom štadióne v Trenčíne. Pýtali sme sa deciek čo ich trénoval aký je Golián tréner. „Na hovno." Nemali viac potrebu to rozširovať. A ja som sa ďalej nepýtal. Raz som sa s ním keď som bol ešte v jeho bunke stretol v meste. Šiel som spoločne s dvoma spolužiačkami, najkrajšími babami z našej triedy. On šiel oproti nám so svojou priateľkou. Keď sme sa s Goliánom stretli večer v bunke pochválil som mu jeho priateľku. Zahundral niečo a šiel preč. Očakával som samozrejme ako chlap, že aj on pochváli moje kamošky. Bol proste čudný.
O Berdákovej, ďalšej vychovávateľke v našej bunke som už písal. Nevadila mi jej viera. Nech si každý verí čo chce. Vždy som si však myslel že viera ma robiť človeka lepším. Spájal som si aj kvôli svojej výchove vieru s dobrom. A nie len tak obyčajným dobrom ale až nadpozemským. Vychovávateľka Berdáková nás nemala rada. Cítil som to z každého jej posunku a z každého jej slova. Nebola len nahnevaná ale bola nenávistná a zlá. Nikdy som tak zlého človeka ako bola vychovávateľka Berdáková vo svojom živote nevidel. Myslím si dokonca že s nami dosť pohŕdala. Neustále mlela o láske odpustení a pokore a ešte o pokáni. Som v tomto normálny. Dokonca si myslím že viera a výchova k sebe patria. Veď žiadny farár v kostole nekáže svojim ovečkám aby boli zlé. Naopak.
Raz sme boli aj s Mirom v sprche. Vychovávateľka Berdáková nám hlučne vošla dovnútra a začala revať niečo o neporiadku a nekázni v bunke. Nechápali sme prečo nás otravuje v kúpelni. Miro jej pripomenul že sa zrovna sprchujeme. „takých ako ste vy som videla na tisíce." Povedala vychovávateľka. Miro sa trochu kŕčovite usmial a zaragoval, „takých ako sme my nie." Berdáková sa na nás pozerala a odvrkla, „myslíš?" Miro tu napätú scénu nezvládol a zareval na ňu, „vypadni ty krava." pedagogička sa pratala z kúpelne. Počkala si nás pred dverami, kým sme vyšli z kúpelne. Začala sa Mirovi vyhrážať a hovorila o jeho drzosti a samozrejme oko ináč o polepšovni. Miro na ňu nenávistne zagánil a rozhovor rázne uťal. „Choď sa modliť trapáčka!"
Teta vychovávateľka Forgáčová. Bola pokojná a dobrá. Jedine za ňou sme sa odvážili keď sme boli hladní pýtať si nejaké jedlo navyše. Pozorne nám natrela krajec chleba s maslom a s úsmevom nám ho podala. Zaujímala sa o naše problémy i zážitky ktoré sme zažili. Pristupovala k nám s pochopením a možno aj so súcitom. Pre malé deti je to fajn výbava. Bola ale dosť neistá a nerozhodná. Počas jej služby sme sa absolútne nikde z Mestečka nedostali. Nič nedokázala rozhodnúť a svoju zodpovednosť prenášala na hlavného vychovávateľa Lisníka. „To musíš počkať na uja Lisníka." Takže jej dobrota a záujem o nás nakoniec vyznievala asbolútne do prázdna. Bola až úzkostná ak sme ju postavili pred nejaký problém. „Môžem ísť za kamarátom do mesta? Pozval ma na návštevu." Nič podobného nepripadalo do úvahy. Najradšej bola keď sme boli všetci na bunke a ona sa nemusela o nikoho a nič strachovať. Jej služby boli pohodové ale odporne odporne nudné.
