Vedúca výchovy mala tuším dovolenku a tak sa celého prípadu ujala Martinková. Bývalá bacharka vo väznici pre ženy. Aspoň sa tak po Mestečku hovorilo. Vypočula si môj názor ohľadom toho, že som odišiel bez povolenia do mesta a povedala mi, že som v ničom nepochybyl. Potešil som sa. Martinková mala v Mestečku celkom dobré meno. Decká si ju považovali. Mala takú chlapskú a férovú povahu.
Na druhý deň mi bez akéhokoľvek upozornenia nariadila zaracha. Oznámila to mojim vychovávateľom v bunke. Tento zákaz trval viac ako tri týždne. Nerozumel som tomu. Bežal som na riaditeľstvo. Vôbec sa so mnou nebavila. Keď som už toľko do nej dobiedzal, nakoniec povedala: „Ty musíš byť riadne skazený, keď dokážeš takto klamať do očí." Nevedel som čo jej vychovávateľka Berdáková narozprávala, ale muselo to byť niečo hrozné, keď takto Martinková reagovala. Za celý môj pobyt v detskom domove som sa nedozvedel, prečo Martinková takto otočila svoj názor. Otočila o celých 180 stupňov. Nikdy mi to nevysvetlila. Berdáková sa mi na najbližšek službe smiala do oči. Nič mi nepovedala, iba sa na mňa pozerala a smiala sa mi rovno do očí. To bola jej osobná viera v praxi. „Pojeb sa!" precedil som na jej adresu. Záležalo mi na tom, aby ma počula.
Veľa som rozmýšľal nad tým, prečo je to v detskom mestečku takéto. Či je tento stav následkom neschopnosti vedenia ústavu, kedy ti z riaditeľstva na všetko kašlú a podriadení si potom robia čo chcú, alebo je to v niečom inom. Toľko nespravodlivosti a prehliadania záujmov detí musí mať niekde svoju príčinu. Kde je teda chyba? Neviem či som na to prišiel a neviem ani či na to niekedy prídem. Jedno však viem určite. Detský domov je pre deti veľmi zlá vecička. V tomto sa s otcom často hádame. Ja tvrdím, že detský domov je naozaj to najhoršie zlo pre opustené decká. Zmätok v hlavách detí musí byť strašný. Zaujímajú sa o neho tisícerí a vlastne sa o neho nezaujíma nikto. Každý ma na všetko svoj vlastný a jedine zaručený pohľad. A tak v týchto dopletených deťoch nikto z nich nezanechá stopu, ktorá by bola hlbšia a poznateľná. Každý jeden vychoš či vychoška si myslia že sú pre deti nenahraditeľný a jediný pravý. A decká majú z toho všetkého nakoniec v hlave poriadný guláš. To je riadna záťaž na palicu. To vám teda poviem.
Zrušiť všetky decáky! Všetky do jedného. V samotnom systéme je trhlina a poriadna. Hotový ponárajúci sa sparchantelý Titanik. Na programe nového dňa sú pestúnske rodiny a adopcie. Jeden pár. Jeden ocko. Jedna mamina. Žiadne tety a ujovia. Tí sú sprostí a neschopní. Je to jasné a čitateľné. Pre svet a aj pre dieťa, ktorým pestúni poskytujú svoj domov. A hentie diletantky a diletanti nech si hľadajú novú prácu. Verím že v nej budú úspešnejší, ako v tej predchádzajúcej.
