Neviem, ako premýšľali zodpovední ľudia pred storočiami v niektorých európskych krajinách, keď najímali na učiteľské, alebo vychovávateľské funkcie iba mužov. Pokiaľ vzali ženu, musela byť slobodná a povinne bezdetná(!) Napríklad v takom Anglicku, ale aj inde. Ženy sú iste vynikajúce vychovávateľky a opatrovníčky. Ale len svojich vlastných detí. Asi potrebujú na to, aby boli dobré, citove zaangažovanie. Ženy majú problémy s prirodzenou autoritou. Máloktoré dieťa ju bude rešpektovať. U malých detí je to jedno. K nemu môžete postaviť aj plyšového medveďa. Hovorím o trošičku starších deťoch. Taká situácia býva veľmi často zdrojom napätia a otvorených konfliktov. Najmä v školách. Ak vznikol na našej strednej škole nejaký konflikt medzi učiteľkou a žiakom, vždy šlo o ťažko vysvetliteľné skutočnosti. Ani učiteľka a ani žiak poriadne nevedeli, prečo sa vlastne nenávidia. Na začiatku takéhoto konfliktu nikdy nebola konkrétna záležitosť. Vždy šlo o akúsi čudnú, ťažko vysvetliteľnú "antipatiu".
Sme kresťanská civilizácia. Aj poondiata Európska únia sa hlási ku kresťanským princípom a základom. Tak prečo nerešpektujeme biblické "Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom, ale nech si počína v tichosti." (1 Timotejovi 2. kapitola 12 verš.)
Doplnené o 8 hodín po publikovaní a stálom rozmýšľaní nad témou: City sú v inštitucionalizovanej výchove navyše. Nie sú potrebné. Deti nepotrebujú citovo podložené prístupy. Tie si užívajú od svojich najbližších. To, čo asi najviac potrebujú sú zásady, priamosť, spravodlivosť a úcta. Proste profesionalita.
Žena nemôže byť nikdy dobrou učiteľkou
Pred nejakým časom som sem dal článok o učiteľoch. Ešte by som chcel doložiť niečo. Ženy nikdy neboli a nikdy ani nebudú dobrými učiteľmi. Ja viem, že je to čudný názor na dnešnú modernú dobu. Ako keby som sa zrazu prepadol o niekoľko storočí dozadu. Pokúsim sa vysvetliť, prečo si to myslím. A keď ma nepochopíte, tak to pripíšte na vrub mojej nerozumnosti. Alebo, teraz ma napadá, všeobecnej slobode prejavu. Prečo nemôžu byť ženy dobrými vychovávateľkami a učiteľkami? Pretože nedokážu milovať (edit: akceptovať, brať) iné, cudzie deti. To je v jednoduchosti moja odpoveď. Pretože sú zaťažené a majú svoje vlastné deti. Žena stále porovnáva a "závidí". Bojuje s každým jedným dieťaťom, ktoré na svojej ceste stretne. Pretože stále vidí len svoje vlastné deti. Veď sa pozrite, ako jednajú s inými deťmi, keď sa im prihovárajú dakde na ulici, keď stretli kamošku so svojimi ratolesťami. Ten prístup nie je prirodzený. Je afektovaný a umelý. Závidiaci. Ani sa to nesnažia nejako skrývať. Uvoľnené vedia byť len pri svojich vlastných deťoch, alebo deťoch náležiacich k širšej rodine. Ale ani to asi úplne neplatí.
