Dám jeho skutočné meno. Volal sa Laco. Roky som ho nevidel, ale myslím na neho často. Mal asi štyridsať rokov. Otec ho odchytil žobrať na ulici. Uľútostilo sa mu ho. Laco nemal žiadny domov, prepil si ho. Už roky prespával na stanici, smrdel a žobral od ľudí peniaze na alkohol a cigarety. Stále bol opitý. Otec sa s ním pustil do rečí a "uvidel" v Lacovi niečo, čo bežne u bezďákov neuvidíte. Akúsi potlačenú, latentnú snahu, niečo so svojim životom urobiť. Rozhodol sa mu pomôcť.
Ani ho nenapadlo, zvestovať mu božie myšlienky. Pokladal by to, v jeho stave, za nepatričné. Ubytoval Laca v priestoroch spoločnosti, ktorú vtedy otec viedol. Zohnal mu oblečenie, hygienické veci a poveril ho drobnými činnosťami vo firme. Ísť na poštu, doniesť niečo niekam, upratať, podať kávu, nakúpiť a podobne. Platil mu za tieto posluhy menšiu odmenu. Laco sám došiel na to, akej viery sme. Tu a tam sa po firemných priestoroch váľal nejaký ten náboženský časopis, či knižka. Laco začal publikácie čítať. O pár týždňov požiadal o pravidelné biblické štúdium. O tejto možnosti sa dozvedel z literatúry, ktorú už pravidelne čítal. Prestal piť alkohol. Dostal delíriové epizódky. V nemocnici absolvoval krátku detoxikáciu. Začal s otcom študovať bibliu. Nikto ho do ničoho nenútil. Sám sa na biblických štúdiách dozvedal, čo je z hľadiska boha vhodné a čo nie. Najhoršie to bolo, keď sa rozhodol prestať fajčiť. Takmer umrel. A to doslova. Keď nechal z jedného dňa na druhý fajčenie, dostával strašné záchvaty kašľu. Nedokázal sa upokojiť. Jeho stav pripomínal pertusis - čierny kašeľ. Priedušky sa mu záchvatovito sťahovali a on sa po urputnom záchvate kašľu nedokázal naspäť nadýchnuť. Raz v takomto stave, kedy sa Laco nedokázal upokojiť, odpadol. To bolo šťastie, asi by ho ten kašeľ roztrhol. Navyše dostal vysoké horúčky. Nad 40 stupňov. Keď ho uvidel lekár nakričal na neho. Strašným spôsobom mu vynadal, že prestal s fajčením okamžite. Že ho to mohlo zabiť. Nám lekár vynadal, že sme ohrozili jeho život. Hrozil nám políciou. Vraj mal zanechať fajčenie postupne. Laco behom niekoľkých málo mesiacov zanechal všetky svoje závislosti, ktoré by ho znečisťovali pred bohom.
Ja viem že to celé znie ako idiotská rozprávka, ale pravdou je, že po nejakom čase si Laco našiel trvalú prácu predavača, začal si platiť nájomné za svoje vlastné bývanie a nechal sa pokrstiť za Svedka Jehovu.
Zavriem oči a nevidím boha. Nevidím nič, len samú tmu. Je mi absolútne fajn. Mám v podstate tmu rád. Tma všetko schová. Aj zlé túžby. Keď oči otvorím, zdá sa mi, že všetko už nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Editovaný nadpis
Bezdomovec a opilec sa stal Jehovistom (025)
Od niektorých vecí treba odstúpiť, aby ste ich poriadne videli. Aj tie čudné impresionistické čmáranice, čo často visia v galériách, nedávajú vôbec žiadny zmysel, keď sa na ne pozeráte. Môžete krútiť hlavou, zo strany na stranu, koľko len chcete, striedať uhly pohľadu, aj tak nič nevidíte. Iba samé farebné bodky. Nič nedáva zmysel. Treba nejaký čas, ktorým od niektorých veci odstúpime, aby sa zrazu objavilo to pravdivé. Nech už máme, každý z nás na Jehovistov ten svoj zaručene oprávnený názor, jednu vec im nemôžem uprieť. Niečo s nimi nie je, ako sa zvykne hovoriť, s kostolným poriadkom. Dejú sa tam čudné veci. Narkomani sa tu socializujú, homosexuáli úspešne abstinujú, pijani tiež. A najpočetnejšia skupina, všední životní nespokojenci, či bežní rodinní, či spoločenskí agresori sa po čase začnú správať, ako mierni baránkovia.
