Bol jediný, ktorý neprejavoval tu odpornú bigotnosť, ktorá v svedkoch Jehovových často je. Bigostnosť s presladeným, hlúpym faceom, s ktorým sa vám často jehovisti prihovárajú. Milan bol rozumný a pokojný. Nikdy sa neponáhľal s udeľovaním rád. Často som z jeho úst počul: "Michal, neviem." Takýto postoj je u svedkov dosť nezvyčajný. Oni vedia všetko. Spýtate sa na zemetrasenie, vedia. Na sex, vedia. Na počítačovú hru, aj to vedia. Oni vedia všetko. A keď nevedia, tak aj tak drkocú.
Páčila sa mi jedna dievčina z našej triedy, tak som to Milanovi povedal. "A povedal si jej to už, že sa ti páči, Michal?" Skoro som, vo svojich desiatich rokoch, tam na tom mieste odpadol, keď som začul jeho reakciu. Mal som Milana veľmi rád. Áno, všetci jehovisti sa na vás usmievali, boli láskaví a príjemní, ale... cítili ste, že je to neúprimné a studené. Ich úsmev bol, ako keby im ho tam práve niekto našróboval. Ako keď si nejaká žena namaľuje obočie, pretože na mieste, kde ho má mať, žiadne nemá. Keď sme sedeli v Milanovej izbe v Beteli, to je organizačná jednotka medzinárodnej Watchtower, na Slovensku, opýtal som sa ho, prečo nie sú všetci Svedkovia, takí, ako je on. Milan sa chvíľu zamyslel a povedal. Pre mnohých bratov je spoznanie Jehovu úplne novou vecou. Ešte sa neprispôsobili pohľadu. Musia sa mnohé veci naučiť, úplne odznova. Trvá to roky. Zvyknúť si postupne na svoje bremeno. A raz keď sa to všetko naučia, potom sa možno začnú usmievať.
Pokračovanie
Fanatickí Jehovisti (008)
Pokračovanie: V našom kresťanskom zbore som sa cítil celkom dobre. Na dieťa sa nikto nemračí, naopak. Všetci vás berú priateľsky. Dá sa asi hovoriť, že dieťa je v každom spoločenstve dospelých, privilegované. Vždy sú najskôr deti, potom ženy, starci a tak.,.. Aj z týchto dôvodov nemám žiadnu osobnú výčitku, ktorá by nejako zásadne poznačovala môj osobný, zážitkový svet v kresťanskom zbore Jehovových svedkov. Vždy boli ku mne láskaví a prístupní. Nehovoriac o tom, že som si z každého zhromaždenia odnášal kopec sladkosti. Od sestier, hlavne starších ročníkov. Nedokážete si predstaviť, koľko sladkosti, staršie dámy, nosia po vačkoch, či po kabelkách. Každý si do kresťanského zboru niečo donesie. Nejakú osobnosť, vlastnosti a charakter. Veriaci veria, že boh postupne mení ich osobnosť, vzhľadom k ich oddanosti, viere a sile modlitby s ktorou o takúto zmenu, boha prosia. Predsedajúcim starším, teda šéfom, v našom zbore bol Milan Šefčík. Práve s ním som často chodil do zvestovateľskej služby. Vravel som mu, Šéfe. S deckom sú problémy. Rýchlo sa namotá na silné vzory. Milan bol silný vzor. Bol dušou horal. Pochádzal z Tatier. Mal rozhodnú, ale prívetivú, tatranskú dušu.
