Juro bol tučný chlapec, ktorý to nemal v triede ľahké. Boli sme tretiaci. Každý chalan z triedy si do neho udrel, alebo ho nejako zosmiešnil. Len tak, aby bola sranda. Pár krát som sa ho zastal. Čuduj sa svete, do určitej miery ma násilníci v triede rešpektovali. A keď ma nerešpektovali, tak sme sa pobili. No pobili, udrel som poriadne raz, a potom som sa kryl.
V škole sa zvianočnievalo, aj vonku, v obchodoch. Rozprávka pomaly ožívala. Odmietal som prípravy na besiedku v škole, kresliť, zdobiť stromček na chodbe. Odmietal som všetko, čo mi dokázalo rozochvieť srdce. Ako keby som v tieto dni sám seba zrádzal. Bol som z tejto svojej rozpoltenosti chorý. Nechcelo sa mi nič, ani žiť sa mi nechcelo. Juraj denne nástojil na tom, aby som k ním na Vianoce prišiel na návštevu. Že cez Vianoce budeme spolu. Len čo si vraj odskočím domov vyspať sa a hneď, na druhý deň ráno, prídem k ním. Alebo, že môžem u nich prespať celé Vianoce. Že ma v izbe poschodovú palandu a nikto v nej nespí. Jeho starší brat sa pred dvoma rokmi utopil.
Do frasa, páčilo sa mi to. Otec ma zaprisahával. Nakoniec ustúpil. "Ale na Štedrý deň budeš doma". Vraj sa to nepatrí. "Kto vie, čo tam budete spolu vyvádzať." Otec hovoril o super-nebezpečných Vianočných zvykoch, nie o sexuálnych praktikách. Mal som deväť rokov, na chrbte batôžtek s nejakými počítačovými hrami, šachmi a hracími kartami s nemravnými ženami a chystal som sa v to ráno, prvého sviatku vianočného, stráviť svoje prvé naozajstné Vianoce vo svojom živote u môjho, sociálne vylúčeného, kamaráta.
"Och, môj zlatý", teta ma vo dverách pritúlila k sebe. To ma videla po prvý krát v živote. Bola hodne silná, asi to mali s Jurajom v génoch. Ktovie, čo jej Juro navyprával. Jej druhá veta, hneď potom, čo nás nahnala do obývačky, bola. "To ani darčeky nemáš?". Pokrútil som hlavou. Teta zavyla. tresla Jurovi po hlave a zavelila. "Dones mu tu železnicu, lebo ťa prerazím." Juraj zamrnčal a spýtal sa "Mami, čo je ti?" A potom nasledovali otázky o narodeninách o meninách o Veľkej noci a podobne. Teta predo mňa naznášala veci od výmyslu sveta. Namietal som, že Bazlajtera aj Counter Strike 1.3, už mám. Namiesto odpovedi, zase tresla Jura po chrbte. Keď som od nich na Štefana odchádzal, teta mi pomáhala s vecami. Otec ma už čakal, lebo som mu pred tým telefonoval, že prídem. Teta, Jurova maminka, podišla k môjmu otcovi a povedala: "To čo ste za otca?"
Otec na ďalšie Vianoce uvaril klasické vianočné menu. Kapustnicu, zemiakový šalát, rybu. Stromček sme nechystali. Vianočné pečivo nechal napiecť u našej susedky. Babička susedka so smiechom povedala: "Tak vám ... pane bože ... napečiem aj zadarmo." Až na druhý deň, po štedrom dni, mi ocino odovzdal novučičký trendový mobil.
Pokračovanie
27. aug 2012 o 17:02
(upravené 11. nov 2012 o 21:08)
Páči sa: 0x
Prečítané: 815x
Jehova a Vianoce (006)
Pokračovanie: Vianoce sú TradeMark kresťanstva. A nielen kresťanstva. Jehovovi svedkovia často argumentujú, že v biblii sú po dva krát spomínané narodeniny a vždy sa takáto oslava skončila krvavo. Raz to bolo v prípade Faraóna, Genezis 40:20-22, a po druhý krát na oslave narodením Herodesa, keď si Salomé, na naliehanie svojej matky vypýtala hlavu Jána Krstiteľa. Marek 6:21, 22, 24–27. Toto je hlavné teologické pozadie neslávenia narodenín, mením, Veľkej noci, ale aj Vianoc. Ak samozrejme ešte nepočítame, pomerne oprávnenú skutočnosť, že Kristus sa nemohol narodiť 24., ba ani 25. decembra. Je to, ako keby sme sa rozhodli zrušiť svadobné hostiny, pretože na jednej sa svadobčania ožrali a pobili medzi sebou.
Michal Herman
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
