Ešte zopár ľudí zachrániť, kým príde besnenie, oheň, síra a skaza, na celú obývanú zem. Ja viem, že to znie skoro ako šírenie poplašnej správy. Ale na Slovensku dnes takto žije a rozmýšľa dvadsaťtisíc našich spoluobčanov.
Otec nejako podvedome cítil, že zamestnávať Jehovistov vo firme, ktorú viedol, by mohlo byť problematické. Sú známi svojou pracovitosťou a čestnosťou. O tom nie je žiadna polemika. Sú s nimi však omnoho väčšie problémy, než by sa dalo predpokladať. Rozumní podnikatelia nezamestnajú vo svojej firme kamarátov a ak to len trošku ide, ani svojich rodinných príslušníkov. Takíto ľudia sa ťažko vedú a organizujú. Duchovní bratia, či sestry sú pre Jehovistov omnoho bližší, ako sú ich rodinní príslušníci. Ježíš odmietol svojich najbližších, rodinu a priateľov a proklamatívne vyhlásil, že jeho skutočnými bratmi a sestrami sú výhradne jeho nasledovníci. V náboženských časopisoch Jehovistov, sa často objavujú myšlienky o vynikajúcich zamestnancoch z radov Svedkov. Máme úplne iné skúsenosti.
Ako som vravel, otec váhal zamestnávať Jehovistov. I medzi nimi sú ľudia závislí na všeobecnom sociálnom systéme, bez práce a s nedostatkom finančných prostriedkov. Prijal k nám domov na posluhu a starostlivosť o mňa, jednu sestru. Bola milá a komunikatívna. Sestra bola osamelou mamičkou. Vychovávala desaťročného polo debilného chlapca. U nás doma bolo zrazu čistučko, útulne a vždy bolo navarené. Poriadok, aspoň pre mňa, je dodnes vzácna vec. Vždy sme mali doma bordel, ako v tanku. Sme doma len chlapi. S Magdičky sme sa aj s ocinkom veľmi tešili. Problémy nastali vtedy, keď do roboty so sebou začala nosiť svojho syna. Sestra nechcela veriť, keď otec vyslovil námietky, proti tomu, že denne vodí so sebou svojho chorého chlapca. "Kde máš srdce, brat? A kde ho mám prosím ťa asi dať?" Kričala zúrivo. Niektoré ženy v zbore prestali s nami komunikovať. Nakoniec otec Magde ustúpil a proti veci už viac neprotestoval.
Naozajstné problémy nastali, keď otec odmietol Magde zaplatiť dni, keď nepracovala. Bola na zjazde Jehovových svedkov. Šlo o zaplatenie dvoch dní. Magda bola veľmi dobre platená. Otec si uvedomoval, že upratovať a variť v našej domácnosti a starať sa o mňa, je naozaj náročná a prepotrebná práca. So smiechom vravel o vysoko rizikovej robote. Jej mzda bola vo výške mzdy odborných pracovníkov, ktorých ocino zamestnával. Napriek tomu sestra Magda ohlásila celú vec bratom v zbore a nechala v našej veci zvolať právny výbor nášho zboru. Samozrejme ten jej nedal za pravdu. Tak sa sťažovala na svetských úradoch. Jehovisti nikdy neriešia vzájomné spory mimo kresťanského zboru. I v tomto sa opierajú o znenie biblie. Ani na zodpovedných úradoch so svojimi sťažnosťami nepochodila. Otec by jej tie dva dni zaplatil, ale Magda veci už príliš roztočila a tak ocino neuhol. Magda chodila do roboty naďalej. S otcom však vôbec nekomunikovala, robila si čo chcela, chodila kedy sa jej zachcelo. Proste strach a hrôza. Nakoniec ju otec vyhodil. Sestra postupne prestala chodiť aj na kresťanské zhromaždenia. Nakoniec sa z nej stala odpadlícka žena. Začala verejne Svedkov špiniť a hnusne ohovárať. Dokonca písala aj do novín.
Ešte v jednom prípade sa otec nechal zlomiť a o niekoľko rokov zamestnal jedného kresťanského brata. S otcovej strany šlo viac o sociálny rozmer. Aj brat Dušan mal postihnutého synka, a to veľmi ťažko. Problémy tu tiež nastali a boli podobného rázu, ako v prípade Magdy. Prílišná citová blízkosť a z toho vyplývajúce ťažkosti vo vedení takéhoto zamestnanca. Poctivosť a čestnosť u zamestnanca nie je úplne všetko.
Editované
Jehovisti sú nanič zamestnanci (026)
Život nikoho z nás nie je stojaca voda. Ani ten môj, aj keď väčšinu času presedím za svojim počítačom. Pracovne i oddychovo. Hýbe sa i život Jehovistov. Je činorodý a akčný, ako ktoréhokoľvek z nás. Odlišuje sa možno v podstatnej veci. Odovzdávajú sa v ňom aj iným. Neskúmam, či má ich obeta nejaký vyšší význam. Proste hovorím, že žijú aj pre iných. Vo svojom súkromí. Vo svojom voľnom čase, nie pracovnom. Bez nároku na odmenu. Vravím o zvestovaní. Tie nezmysli, že Jehovisti sú za zvestovanie dobre platení, už asi neverí nikto. Mnohí z nich aj dennodenne vyrážajú k dverám neveriacich, aby ich varovali pred zánikom tohto bezbožného sveta a s nadšením im porozprávali o kráse nastávajúcej éry božieho Nového sveta. A že vraj rozprávky neexistujú. Majú zase viacej času. nechodia do krčmy, nevyhľadávajú reštaurácie a nechodia do divadla, ba skoro ani do kina. Kultúra je predsa skazená a potencionálne nebezpečná záležitosť. Svetská kultúra odzrkadľuje hriešnosť a nemravnosť tohto sveta. Len ťažko sa v nej dá vybrať a tak ani, pre istotu radšej, nevyberajú. Ide o posledné dni, ktoré žijeme. A tak treba všetko vznešené a povznášajúce vynechať a pracovať a žiť v absolútne krízovom režime.
