Čo s otcom počas víkendov? Bol som malé, živé dieťa. O svojom zázemí, ohľadom kamarátov, som už písal. Často som sa cítil osamelý. Bratia z Bételu (odbočka Watchtower na Slovensku), ale aj z kresťanského zboru, sa o mňa hodne zaujímali. Bratia u nás zaklopali a vytiahli ma von. Teraz nemyslím na zvestovateľskú službu. Hovorím o opekačke, výlete, alebo prechádzke. Boli to pre mňa vzácne chvíle. Predstavte si, bol som malý, možno osemročný chlapec, a dostávalo sa mi pozornosti od dospelých mužov. Ich pozornosť nebola len nejaká pomimo. Zbieranie odrobiniek pri stretnutí sa viacerých dospelých, kde sú síce aj deti, ale až tak moc sa s nimi nepočíta. Bratia prišli iba za mnou a venovali sa len mne. Milí čitatelia, netvárte sa, že je to normálne. Bratia za mnou chodili pravidelne. Ak raz aj iné cirkvi na Slovensku, zvládnu osobnú starostlivosť o svojich farníkov, možno budeme mať u nás univerzálnych, pevných a neotrasiteľných teologických Právd, hneď niekoľko.
Jehovisti, vlastníci univerzálnej pravdy (010)
Ako zvestovateľ, aj keď som bol iba malé dieťa, bol som súčasťou celosvetového zvestovateľského diela. Plne akceptovaný a prijímaný. Jehovovi svedkovia veria, že každý jednotlivec je povinný oznamovať Záchranu. Ušami pre Spravodlivosť, ústami pre Záchranu. Teda, kto počúva je spravodlivý, kto aj počuté zvestuje iným, je navyše zachránený. A nielen to. Sám ste vzdelávaný dospelými bratmi, ktorí dbajú o to, aby ste boli pravidelne poučovaný. Je to priamejšie, ako udržiavanie ovečiek v nepreniknuteľnej tme, kedy ovečky ani len netušia, kde je sever. Udržiavanie tmy má asi mnoho výhod. To, čo mi robilo obrovské problémy, pri oboznamovaní sa s biblickým poznaním, bola osudová otázka prijímania/neprijímania krvi. Do dnešného dňa sú pre mňa medicínske dôvody odmietnutia transfúzie krvi omnoho presvedčivejšie, ako dôvody náboženské. Rovnako niektoré aspekty týkajúce sa Armagedomu, mi vždy naháňali strach. Myslím si, že je to tým, že už dlho, nie som súčasťou biblického vzdelávania.
