Keď som bol dieťa, každoročne som sa zúčastňoval Pamätnej slávnosti na počesť Kristovej smrti. Túto oslavu nariadil on sám. Povedal, "stále to robte na moju pamiatku". Deje sa tu hodne čudná vec. Niektorí kresťania prijímajú symboly, ktoré ich radia k triede pomazaných. Týchto pomazaných je 144 000. Na zemi dnes žije už len osem tisíc "pravých bratov" Ježiša Krista. Ostatní už dobehli svoj pozemský beh a sú už v nebi. Aj v našom zbore bol jeden takýto Svedok, ktorý prijímal Symboly, chlieb a víno. Volal sa brat Bavlšík. Tí ne-pomazaní, dnes ich je 7 miliónov v budúcnosti zaujmú Zem a ti 144 000 spolu s Kristom im budú z nebies vládnuť. Kto cíti nebeské vyvolenie, má právo, na Pamätnej slávnosti, ktorú usporiadavajú Svedkovia, raz do roka, po celej Zemeguli, jesť chlieb a piť víno.
Všetci sto päťdesiati sme napäto sledovali, ako si vyvolený, ulomil z nekvaseného chleba (doma upečený maces) a zapil ho červeným, prírodným, neškoleným vínom. Tá chvíľa nás všetkých dostala. Aj keby ho práve teraz, cestou zo zhromaždenia, zrazilo auto, jeho premenené telo vystúpi do nebies a on si okamžite sadne k nohám Krista. Všetci sme očami viseli na ňom, keď upíjal zo svojho pohára.
Na jednej takejto pamätnej slávnosti sa objavila istá staršia pani. Vošla do Sály kráľovstva. Nepoznal som ju. Pôsobila zanedbane, ale milo sa na každého usmievala. Keď podávaný pohár s vínom doputoval až k nej, vážne ho vzala a začala z neho piť. Brat, ktorý sledoval dianie sa na ňu vrhol a začal jej ho brať od úst. Pani sa nedala. Kričala, že ona je Kristova nevesta a že svoje víno dopije, stoj čo stoj. Brat sa nedal. Stál som vedľa. Bolo mi z toho hodne smutno. Ešte tam spolu chvíľu zápasili. Vybehol som von a posadil som sa na terasu. Keď program skončil, vyčkal som na brata. Pristúpil som k nemu a povedal som: "Choval si sa, ako somár." Zo sály vyšiel môj otec. Zagánil na toho snaživca a obaja sme sa pobrali domov.
Pokračovanie
28. aug 2012 o 15:41
(upravené 11. nov 2012 o 21:09)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 327x
Jehovistická Pamätná slávnosť (009)
Pokračovanie: Snáď snaha, neznepáčiť sa Jehovovi. Úzkosť zo svätosti. Možno to ich tak zásadne poznačuje. Vykoľajuje z ľudskej, obyčajnej dráhy všednosti. Normálnosti. Sú božími zajatcami a otrokmi. Sú rozhodnutí dobehnúť, vraj už len kratučký beh. Šprintujú v plynových maskách, aby sa nekontaminovali, nečistým okolím. Bez pokoja a bez kyslíka. Sú rozhodnutí dobehnúť, aj keď sa možno vysilení a vyčerpaní nakoniec zrútia na zem. Vídavam šťastných bežcov, šprintérov v televíznych prenosoch, ako sa nakoniec zvalia v cieľovej rovinke na zem. Šťastní, že dobehli a nakoniec obdržali svoj vytúžený vavrínový veniec.
Michal Herman
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
