Potrebujeme boha, v dnešnej pretechnizovanej kyber-spoločnosti? Denne presedím niekoľko hodín pri PC hrách. Už som to tu písal. Teraz sedím pri gameske, ktorá sa volá MU čko. Mávam také obdobia, že ma nejaký čas drží určitá počítačová hra. Aj celé týždne. A potom zase iná, a tak to ide stále dokola. Čím viac hier mám, tým väčšiu nerozhodnosť v sebe mám. Čoraz dlhšie sa rozhodujem, čo budem hrať. Vrazil som do hier už celý majetok. Hrávam len originálne, zakúpené hry. Pretože s nimi potom môžem ísť na oficiálne servery po celom svete. S napálenými počítačovými hrami sa nedostanete skoro nikam.
Ani dievča nepotrebujem. A načo, len by mi odvádzala pozornosť. A kerá by ma aj scela? Okrem roboty a počítačového sveta nechcem už nič. Nemám veľa peňazí, ale na to, čo potrebujem, mám dostatok. Mám veľmi slušný počítač a dobré rodinné zázemie. Mám zopár kamošov, skôr by som povedal, dobrých známych. Stále mám však pocit, že mi niečo chýba. Okrem sexu samozrejme. Je to akási vnútorná spokojnosť a vyrovnanosť. Bezpečie? Nedokážem to poriadne vystihnúť. Je to ten pocit, aký asi máva malé dieťa. Bezpečnosť a vnútorný pokoj. Že sa o vás niekto zaujíma. že vás chráni a potrebuje. Nie ľudský záujem. Mám možnosť istého porovnania. Zažil som to kedysi. Dôverne. Zažil som to, keď som bol malým chalanom. Veriacim.
S týmto nedostatkom, ani poriadne neviem čoho, sa dá celkom spokojne žiť. Nie je to nepostrádateľné. A nie je to ani nevyhnutné k životu. Niekedy mi však ten vnútorný pokoj a súlad, ten stav vnútorného mieru, dosť chýba. Len mi to tak krátko preblesne hlavou, kým sa zase nepohrúžim do ďalšieho herného resu, na mojom obľúbenom online MU čku .
6. okt 2012 o 08:15
(upravené 11. nov 2012 o 21:11)
Páči sa: 0x
Prečítané: 448x
Niečo mi predsa len chýba (021)
Ktosi kedysi napísal, že ak by nebolo boha, musel by sa vymyslieť. A predsa si ho ľudia vymysleli. Aj keď, podľa všetkého, predsa len hore "niečo je". Denne si ho veriaci maľujú a prispôsobujú sebe, aby sa im nakoniec zapáčil. Keď už si máme boha vymyslieť, tak naozaj poriadne. Nebudeme sa koriť nejakému lúzerovi. A potom sa pred ním hádžeme o zem. O sto šesť. A všetci sa tešíme, akí sme prevelice veriaci. Je vždy lepšie si boha povymýšľať. A hneď so všetkými tými prepotrebnými pravidlami a dogmami. Pretože potom sa lepšie a ľahšie, takýto pánbožko, nasleduje. S vierou je to ako s jedlom, či s inými vecami. Spotrebovať a ostatné nepotrebné, zahodiť. Bez záruky.
Michal Herman
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
