No, tak to by som sa na to vykašľal. A peši? V tom teple, páľave a prachu? To by sa mi naozaj nechcelo. Možno šli na somárikoch, ťažko povedať. Aj jedlo si museli nejako odniesť. Biblia o tomto moc nehovorí. Rodičia malého Ježiša sa vracali z Jeruzalemského uctievania v chráme, naspäť domov, do Nazaretu. Tri dni cesty ušli, keď zistili, že malý Kristus s nimi nie je. Zrejme sa z Jeruzalema vracali viacerí. Možno mnohé rodiny. Hotová karavána. A jednoducho si nevšimli, že malý Ježiš chýba. A čo keď im Ježiš ešte v Jeruzaleme povedal, že sa bude vracať domov so svojim kamošom Jákobom, spolu s jeho rodinou. A že s nimi aj prespí. Teraz si vymýšľam. Nech sa teda o neho nestrachujú. Ktorý teenager by chcel tráviť čas so svojimi rodičmi? Tak nejako to pokojne mohlo byť. Ozaj, to mi pripomenulo, ako nechali rodičia doma, malého Kevina, vo vianočnom filme "Sám doma" a prišli na to až v lietadle. No ale muselo byť hodne dusno, (cha,cha,cha) keď svojho syna nakoniec, Mária s Jozefom, našli v jeruzalemskom chráme, ako sa zhovára s učiteľmi Zákona. Po troch dňoch! V biblii sa po tom, čo je vykreslený celý príbeh, píše: "Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný." Proste, už radšej navždy sekal latinu, vyvrheľ jeden.
Dotýkaj sa farebne, žiadúco, prestretého stolu. A vždy ťa niekto po ruke švacne, aby si sa viac nečistých vecí nedotýkal. Aby si na to nesiahal. Dievčence sa mi vždy páčili. Sú krásne a chcú sa skoro vždy priateliť. Sú prítulné a vzácne. Vždy som na ne vyhŕkol všetky svoje nahromadené, vysmädnuté city. Doslova som ich svojou priazňou zahlušil. Niektoré mi povedali, "Mišo, ty si fakt čudný". V lepšom prípade ma zaradili medzi svojich, už troch či štyroch, neškodných a milých kamošov. Proste ma totálne friend-zonovali. Prehodili náš vzájomný, náš potencionálny vzťah, na lásku hodne podobnú vzťahu k otcovi, matke, či k vlasti. Odtiaľ sa už nedá nikam. Odtiaľ žiadna cesta nevedie.
Viem, že raz sa nájde dievča, ktoré zo mňa sníme blok, ktorý som výchovou získal. Viem, že to nebude dievča moderné a cool. Nebude to baba, ktorá si nechá zaplatiť vodku finlandiu a ktorá ma hneď potom odtiahne na záchod. Posral by som sa tam. Nie, bude to dievča pekné, trochu zabrzdené, pomalé a mierne natvrdnuté. Také, ako som ja.
Editované
O puberťákovi Ježišovi (030)
Dvanásťročný Ježiš na rodičov úkosom zagánil a odvrkol, "To ste nevedeli, že môžem byť len v dome svojho Otca". Bol už v puberte a tak to, ani on, ani jeho starostliví rodičia asi nemali ľahké. Len ťažko si dokážem predstaviť, rodinné, takpovediac, subordinačné vzťahy, medzi božským Kristom a jeho rodičmi. "Kde si bol?" kričali na neho so strachom v srdci, obavami, ale aj s obrovskou úľavou, keď ho konečne, galgana jedného, našli. Tri dni ho hľadali. Prežili tri dni obrovských úzkosti a strachu, kde len môže byť. Totálne sme zlyhali, vraveli si. Viem si predstaviť matku, ako sa k nemu plačúca vrhla, keď ho konečne objavili. Plač krik a objatia. A uvážlivý Jozef, dobrý Jozef, tam niekde stojí opodiaľ, ako blbec, a vníma ten silný a oslobodzujúci okamih. Možno zato malý Ježiš vyfasoval trojtýždňového zaracha. Mne by otec v takomto prípade, zakázal všetko. Celá rodina, raz do roka navštevovala Veľký chrám v Jeruzaleme. Na výročnú slávnosť Pesach. Bola to výlučná povinnosť dospelých mužov. Starostlivá matka Mária však chcela sprevádzať svojho muža Jozefa a tak sa celá rodina vždy vybrala spolu. Trepali sa až hen, z Nazaretu. Podľa súčasnej gugláckej mapy je to nejakých 160 kilometrov.
