Odpustite mu, aby ho nakoniec zármutok nepohltil (032)

Je zopár biblických myšlienok, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité. Je to moje osobné dedičstvo a môj majetok. Naše rodinné striebro, keď už nám absolútne nič nezostalo. Majetok, na ktorom si s mojimi blízkymi hodne zakladáme. Sú to slová s ktorými stále počítame. Na ktoré sa spoliehame, že im budú aj ľudia, okolo nás, rozumieť. A budú ich zdieľať spoločne s nami. Najradšej by som túto tézu pribil na každé kostolné vráta. Na vráta, každého domu, každého príbytku. Aby ľudia vedeli. Jedinečná téza, ktorá si zaslúži zdieľanie všetkými ľuďmi na svete, je o odpúšťaní. Ja viem, je to hodne otrepané a klišoidné. Odpustenie? Nuda. Ale ja v súčasnosti ľuďom okolo seba, neodpúšťam kvôli bohu! Kto už by dnes kvôli bohu niečo spravil? Odpúšťam kvôli vinníkovi samému. Viac mi dnes záleží na ľuďoch, ako na milovanom bohu. Toto odpustenie sa týka akejkoľvek životnej situácie, nielen exkomunikácie brata, ktorý sa, podľa opisu v biblii, odvrátil od boha a kvôli ktorému apoštol Pavol, svätý z Tarzu, napísal apelujúci list do jedného zboru v Korinte. Nabáda tu miestnych kresťanských starších (biskupov, vravia niektoré preklady),

Michal Herman Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny