Keď som sa pustil do polemiky s učiteľkou, ohľadom evolučnej teórie, rozkričala sa na mňa a nasolila mi päťku. Na slovenčine to s mojim náboženským postojom ušlo. Moja dyslexia to však celé komplikovala. Podobné nepochopenie a zaobchádzanie zo strany učiteľov bolo aj v prípade dyslexie. To však nie je témou môjho článku.
Jehovisti sú navyknutí na odháňanie a hrubé zaobchádzanie, ale verte, veľmi ťažko som niesol, keď sa ku mne správali takýmto spôsobom moji učitelia. Raz sa ma jeden spolužiak spýtal, prečo nesvätíme Vianoce. Začal som mu problém vysvetľovať. Začula ma jedna učiteľka, bolo to cez veľkú prestávku. Odvliekla ma do riaditeľne. Od riaditeľky som si vypočul, že si nepraje, aby som na jej škole táral také hlúposti. Že mi to zakazuje. "Pani riaditeľka, to mi nemôžete zakázať," povedal som. Otec niekoľko krát navštívil riaditeľku školy a snažil sa jej vysvetliť, ako sa ku mne jej podriadení správajú. Prosil o zmenu. Ignorovala ho. Otec jej položil na stôl brožúru o tom, ako by sme sa, my mladí zvestovatelia, mali správať v škole a odišiel. Ešte počul ako riaditeľka za ním zašomrala: somár.
Tento článok sa týka istej základnej školy v Bratislave, ktorú som navštevoval do 5. triedy ZŠ. Potom som školu vymenil, tam to už bolo omnoho lepšie, ale len preto, že už som sa neprezentoval ako Svedok.
Prístup učiteľov k Jehovistom (014)
Páčia sa mi múdri ľudia. Vzdelávanie je iste fajn. Sám sa čudujem, že počas mojej základo-školskej minulosti vo mne učitelia nezabili môj prirodzený smäd po poznatkoch. Ako Jehovov svedok som veľmi ťažko niesol postoj mojich učiteľov na základnej škole. Boli dve nárazníkové zóny, na ktoré sme často narážali. Bola to moja osobná viera a moja dyslexia. Sexuálna výchova, biológia, dejepis, história. Mali sme úplne odlišné názory. Moja neúčasť na uvedomelých školských akciách, sviatočných besiedkach, akékoľvek pripomínanie výročí a podobne. Jedna učiteľka ma v druhej triede základnej školy vyzauškovala, len preto, že som mal vo svojej školskej aktovke, náboženské časopisy. Keď som jej povedal, že ma nesmie biť, nakričala na mňa, že takého neposlušného Jehovistu, vybiť môže. Opravil som ju. Povedal som jej, že som Jehovov svedok a nie Jehovista. Viac som si porozumel s jedným katolíckym farárom, s ktorým som občas pokecal, než s mojimi učiteľmi v škole. S učiteľmi, bola ich menšina, to ešte šlo, ale len preto, že muži sú salámisti. Bolo im jedno v čo verím.
