Mirka bola naozaj silná veriaca. Bola príkladom pre mnohé ženy a mužov z kresťanského zboru. Vo zvestovateľskej službe "z domu do domu" strávila aj dvesto hodín do mesiaca. Bola priateľská a strašne milá. Stále sa usmievala a bola veľmi pekná. Raz mi podarovala dvadsať angličákov, ktoré kedysi náruživo zbierala. Ostatné už rozdala. Zostalo jej len tých dvadsať. Najcennejších. Raz musela do nemocnice. Začala krvácať z pošvy. Nejaká cista, alebo čo. Bola pevne rozhodnutá, že krv za žiadnych okolností neprijme. Mala chlapca, ktorý bol tiež kresťanom, Jehovovým svedkom. Hovorili o svadbe. S krvotokom ležala v jednej bratislavskej nemocnici. Jej neveriaca maminka ju stále prehovárala, aby nebránila lekárom v efektívnej liečbe. Mirka bola zoslabnutá a strašne bledá. Boli sme ju s otcom niekoľko krát navštíviť. Bola silno anemická. Otec jej doniesol fľašku akéhosi macerátu na tvorbu krvi. No skrátim to. Mirka bola slabá. Nebola schopná odolávať tlaku rodiny a plne sa podvolila lekárskym, lege artis postupom.
Dostala sa z toho. Za štyri roky jej však diagnostikovali vírusový zápal pečene C. U nás vám to nikto nepovie, ale v Amerike sa automaticky predpokladá, že toto ochorenie sa dá získať iba dvoma známymi spôsobmi. Jednou sú narkomanské praktiky a druhou je transfúzia krvi, vo všeobecnosti sa dá povedať, manipuláciou s krvou. Poučení vedia, že vírusový zápal pečene typu C ma plazivý nenápadný a dlhý nástup (inkubačná doba+).
Dodnes sa sám seba pýtam, mala Mirka fanaticky trvať na svojom náboženskom postoji, alebo bolo dobré keď z neho uhla. Dodnes neviem. Angličácke autíčka však mám do dnešného dňa. Pripomínajú mi ju.
Meno som zamenil.
editované
26. sep 2012 o 19:01
(upravené 11. nov 2012 o 21:11)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 171x
Transfúzia krvi u Jehovistov (019)
Rozumnosť je brzdou fanatizmu. Často pokladáme zvláštne biblické výklady Jehovistov za bizarne. Čo mi však na Jehovistoch, nielen nich, vadí je intenzita s ktorou so do veci ponárajú. Niekedy chýba rozumnosť a triezvy odstup. U niektorých bratov som sa s touto rozumnosťou stretol. Boli múdri a v pohode. Forma je dôležitá, tak ako obsah. Krv. To je jediná vec, ktorá mnohých neveriacich vytáča. Osobne, ak by som, z medicínskeho hľadiska, potreboval transfúziu krvi, nedovolil by som, aby mi ju podali. Ak by som bol v bezvedomí, asi by som nič nenarobil. Nebolo by čo riešiť. Nedokážem si predstaviť, žeby vo mne kolovala niekoho cudzia krv.
Michal Herman
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(19)
