Nezabudol som nič. Nič z tých veci som doposiaľ nezabudol. Ale, ak dovolíte nebudem tu nastoľovať žiadne teologické otázky. To už nie je môj boj. Pred pár rokmi to bolo iné. Bil som sa, ako lev. Hájil som, to na čom mi už tak moc nezáležalo. Veď to poznáte. Národ, boh a orientácia. Bijeme sa ako draci a pritom skoro o nič nejde.
Mal som desať dní, keď ma matka priniesla do Sály kráľovstva. Niektoré Svedkyne mojim rodičom vysvetľovali, že s takým malým dieťaťom medzi ľudí nemôžu. Otec sa vzpriamil a tu malovernú nešťastnicu poučil, že sme povinní plne sa spoliehať na svojho boha. Okolie žaslo nad otcovou múdrosťou, nad jeho vierou. Maminka ma dojčila počas prestávky medzi dvoma hodinami, ktoré tvorili program náboženskej schôdzky. Boli tri takéto schôdzky do týždňa. Keď som si svoje potreby vyžadoval v inom čase, nedalo sa svietiť, museli ma rodičia odniesť do šatne a postarať sa o mňa. Všetci tvrdili, že sme šťastní a požehnaní. Otec matke pomáhal. S programu nemal takmer nič, pretože len máloktorá z prítomných žien nám pomohla. Matka je nevidiaca. Náboženské vzdelávanie v živote svedka Jehovu je mimoriadne dôležitá vec. Nikto nechcel prísť o svoju dávku duchovnej poživne, ktorá sa na zhromaždeniach Svedkov, podávala.
Pokračovanie
Zhromaždenia Svedkov Jehovu (002)
Pokračovanie. Môj otec nedávno povedal, že v lete roku osemdesiatdeväť sa zhúlil a vraj ho to ešte dodnes nepustilo. Nepovedal to ako vtip. Povedal to ticho, vyrovnane a zdalo sa mi, že dosť odhodlane. Na začiatku tohto obdobia sa oženil, kúpil si byt a niekoľko krát sa stretol s Jehovovými svedkami. V marci nasledujúceho roku ma s matkou splodili. Cítil, kedy sa to presne stalo. Keď už bolo po tom, vyskočil z postele a začal kričať, že teraz sa to udialo. Vraj pocítil niečo zvláštne, tam dole. Ťažko sa mi to píše, veď viete, že rodičia pohlavné orgány nemajú. Skákal po posteli a kričal, že bude mať syna. Na druhý deň sa mal stretnúť s Jehovovými svedkami. Privítal ich nadratý ako Dán. Svedkovia stáli vo dverách a svojim poker face a svojim smútkom, smečovali veselú a bezprostrednú atmosféru, ktorú otec nastolil. Otec nemal žiadnu náboženskú skúsenosť. Mal rád tieto rozhovory s nimi. Trvali celé hodiny. Navyše bol hodne pohostinný. Vítal každú možnosť uctiť si a pohostiť človeka.
