Nieje to tak dávno, čo som opustil strednú školu. Je to vlastne len niečo okolo dvoch mesiacov, čo som maturoval na gymnáziu. A z vlastnej skúsenosti viem, aký žiaci sa zhromažďovali v našej škole v nižších ročníkoch. Keď som sa ja hlásil na túto školu pred štyrmi rokmi, bolo celkom tažké dostať sa na gynázium. Prijatiu predchádzalo celoslovenské testovanie žiakov deviateho ročníka a takisto príjmacia skúška. Dnešní deviataci už ani nevedia, čo to prijímačky na strednú školu sú. Ak uvážime, že je to rozdiel štyroch rokov, je na zaplakanie to, kde sme sa za tak krátky čas ocitli.
Minulý rok sa na našu školu hlásila necelá dvojstovka deviatakov. Zobrali skoro všetkých. Keď vezmeme do úvahy, že táto škola je považovaná za jednu z dvoch najlepších v Bystrici, je nemysliteľné aby prijímala žiakov v osmich, či deviatich kolách prijímacieho konania. Pred štyrmi rokmi nebolo možné, aby sa tam dostali ľudia s trojkami na základnej škole. Radšej si nechcem ani predstaviť, akí žiaci už len musia navštevovať stredné odborné školy alebo bývalé učňovky.
Pritom len nechápavo krútim hlavou, keď mi otec rozpráva, aká to bola za jeho čias frajerina dostať sa na stavebnú alebo elektrotechnickú priemyslovku. Dnes je to zberné miesto pre ľudí, ktorým je úplne ale úplne jedno akú školu vyštudujú. Po maturite idú umývať riady do Anglicka. Nečudo, že tieto zamestnania strácajú na hodnote, keď študenti v podstate študujú odbor, pre ktorý nemajú záujem. Je to začarovaný kruh a ťažko povedať, kde bol ten bod zlomu, kde sa to celé začalo. Isté je len to, že sa to stalo príliš rýchlo. A takisto rýchlo to treba aj riešiť.
Takisto prichádza aj otázka, aký má vôbec to naše školstvo zmysel. Ak si firma musí doúčať budúceho zamestnanca v základných veciach, ktoré mal vedieť už zo štúdia na strednej škole.
A možno je to normálne. Erik Hoffer raz napísal:
"V časoch zmien,
študenti dedia zem,
zatiaľ čo učením zisťujú,
že majú skvelé vybavenie,
pôsobiť vo svete,
ktorý už nieje.
