Vtáčia chrípka, hračka prírody alebo len ľudská vynaliezavosť

1.Jedného pekného dňa, ktorý bol zároveň daždivý i super slnečný si príroda povedala. „Koniec!“ Nahnevaná príroda sa trochu posnažila a vymyslela si ďalší samoregulačný nástroj ako sa nám dostať pod kožu a trochu to tu preriediť. Kopla do evolúcie a vytiahla si na nás ďalšiu vírusík, na nás devastátorov, pretože sa nemohla pozerať a strpieť ako si gazdujeme na svete. Ničíme, zabíjame, klčujeme, znečisťujeme. Masovo si podmaňujeme rôzne druhy vtákov na svoj osoh, pretože sa stali dôležitou súčasťou nášho potravinového reťazca. Pečená kuracinka, kačacinka či iba prsíčka na prírodno? Mamutie farmy, desiatky miliónov vtákov chovaných na pekáč v barbarských podmienkach. Pikoška. Nedeľná sliepočka, ktorá sa udomácnila aj na našom jedálničku prežije svoj život na ploche zhruba o rozmere A4 (210x297 mm).Ak je neprirodzené chovať tisíce vtákov pokope, tak je prirodzené, že sa táto anomália ľudského zmýšlania prejaví v našom systéme. Trochu sarkazmu. Veď aký je rozdiel medzi veľkomestom a farmou z desiatimi miliónmi sliepok? Časom asi žiadny. 2.Ľudská vynaliezavosť okorenená paranoidnými predstavami núti štáty dennodenne vymýšľať a vyvíjať najrôznejšie druhy zbraní, ktoré by pomohli svetu k očiste, demokracii a možno i k totálnej deštrukcii populácie. Žiadna paranoja, iba fikcia. To čomu mi dnes hovoríme vírus H5N1 je možno iba výmysel nejakej krajinky, ktorá nezvládla svoju super tajnú laborku, alebo ju zvládla až dokonale? 3.Čím zákernejšie choroby, tým drahšie lieky. Farmaceutický priemysel, jedno z najrentabilnejších odvetví možno našlo len dobrý marketingový ťah ako dostať prachy na drevo.Tento článok nechápte ako paranoidný výmysel, ale ako fikciu – svojskú reakciu na globálny problém menom vtáčia chrípka – H5N1. Dúfam, že tento článok bude mať stále status fikcia, pretože by som veľmi nerád keby sme sa museli pobrať z tohto krásneho sveta bez svojho pričinenia, pričinením niečoho malého, zákerného a neviditeľného.