Koniec prázdnin

Nastáva doba makania, sľubovania a učenia sa byť najsociálnejším, tzv. ,,predkecávkyˇˇ. Programy, vyhlásenia a vzdušné zámky zaplavia naše lokálne zaplavené Slovensko. Nájdu si nás? Z diaľnic, televízií či guľášov sa nám bude dostávať markantnej pozornosti, ktorú si človek dokáže vlastne uvedomiť až v prípade záujmu. Stovky miliónov korún zmenia majiteľa, tričká perá, hrnčeky. Jediné čo ma zaujíma čo sa vlatne bude diať potom, keď bilboardy zožltnú, zapalovače dohoria, perá dopíšu, tričká vyblednú, keď i po nedeľnej televíznej diskusii ani pes neštekne, čo vlastne bude potom ďalej. Pozornosť politických subjektov je obrátená k nám voličom. Čo však s tým? Máme potenciál. Problém je len vybrať správneho táraja, o ktorom už dopredu vieme, že tára. Metóda menšieho zla. Otázka? Je lepšie nevoliť nikoho alebo dať hlas tomu o kom si myslím, že nereprezentuje moje názory. Je ťažké byť predvídavý. Samé somariny o vážnych veciach berú určití ľudia do úst aby sa stali ,,vyvolenýmiˇˇ. Tento štát by potreboval ,,opravdickouˇˇ zmenu. Zmenu, ktorá by nás ,,obyčajných " naučila byť hrdých a spokojných s politiclkou situáciou. Netreba meniť zákony, blokovať reformy, treba si len uvedomiť, že tento štát potrebuje kvalitných odborníkov, ktorí budú poctivo riadiť tento štát bez osobných pohnútok. Politická scéna v tomto štáte je neustále valcovaná osobnými záujmami politikov. Stále nedokážem pochopiť ako sa niektorí ľudia dostali k hmote, ktorú používajú vo svoj prospech. V tomto štáte su miliardové diery, ktoré sa nedajú zaplátať z dňa na deň. Štátne diery sa premenili na súkromnú hmotu. Ok. Zahaste staré ohníky, ale nezakladajte ďalšie! Je do neba volajúca hlúposť, aby niekto znova dostal možnosť riadiť a pomáhať riadiť tento štát, ktorý nebol do teraz schopný. Máme problémy. Ľudia, lidičky a všetci príbuzný, ktorí máme právo , buďme slobodní a nezainteresovaní do predvolebných guľášov. Buďme sami sebou. Veď to čo si tu poúradujeme to nám tu bude kraľovať. Buďme raz sami sebou a povedzme si , že je konečne čas zobrať opraty do rúk a dať ich poriadnemu kočišovi. Nie však kadejakým športovcom , rosničkám, spevákom a moderátorom. Veď sme iba na smiech. Malá prirovnávka ku koncu.............viete si predstaviť europoslanca v NHL, v televíznych novinách, na Dakare. Ja nie. Len som Vám chcel ukázať, že keď niekto je dobrý poľovník tak nemusí byť aj dobrým cyklistom. Snažme sa urobiť tento štát takým akí sme, aby sme potom nemuseli zas a znova kliať na tých, ktorým sme dali moc, peniaze a silu. Aby nemohli hazardovať s našími životmi na hrane zákona, reštitúciií a nezmyselných mesačných ,,výbludovˇˇ, ktoré nám sťažujú náš život v podobe hnusnej reality, ktorá dennodenne napáda naše peňaženky. Som unavený zo všetkých káuz a intríg, ktoré sa u nás dejú. Kedy sa už konečne zobudíme do krásneho dňa a budeme si môcť povedať, že ,,Sme spokojní, bohatí a hrdí na svoje rozhodnutie."