Adagietto z Pendereckeho rozsiahlej opery Stratený raj patrí medzi skladateľove najhrávanejšie diela. Vzniklo celkom netradične a to na objednávku pri dvojstom výročí Lyric Opera of Chicago. Celá objednávka bola kontroverzná, z dôvodu skladateľovho ne-amerického pôvodu a o niečo menej škandalózny bol fakt, že sa jasne zakladá na prvkoch nemeckého romantizmu. Adagietto predstavuje atmosféru momentu, keď Adam a Eva navždy stratili Eden. Melódia sa rozvíja rovnako ako pocit previnenia a postupného uvedomovania následkov hriechu. Jednoduchá harmónia a veľkosť orchestru spôsobili plnosť jednotlivých tónov, ktoré sa zarývali do duše a nechávali unášať myseľ v posledných viditeľných črtách raja, zahaleného v hmle. Svojou precíznosťou dokonale uviedli večer ponurým, no vznešeným spôsobom.
W. A. Mozart a jeho Koncert pre klavír a orchester c mol KV 491 premenil hlboké sondy do duší na majestátnu dramatickosť a ukázal kde po stratenom raji hľadať útočisko. Spomedzi klavírnych koncertov je toto dielo považované za jedno z najväčších a ovplyvnilo mnoho ďalších skladateľov ako L. van Beethovena, či J. Brahmsa. Dielo je písané pre tzv. Haydnov orchester a je jedno z troch klavírnych koncertov, v ktorom je prvá veta v ¾ rytme a jediné, kde napísal part pre hoboje aj klarinety. ppp pp, p, mp, mf, f, ff, fff... – jedná sa o minimálne dynamické rozdiely, ktoré bývajú často prekrývané a zanedbané. To čo však orchester Slovenskej filharmónie predviedol, bola praktická ukážka citlivej hry a učebnicovo nastolil dynamické hranice. Dokonale tak vytvoril hudobné plátno pre klaviristu Andrewa van Oeyena. 35 ročný Andrew van Oeyen debutoval v 16. rokoch s Filharmóniou Los Angeles a zaraďuje sa medzi najvýznamnejších klaviristov svojej generácie. V 1999 získal Cenu Gilmore pre mladých umelcov a v roku 2001 1. cenu na Národnej súťaži Nadácie Leni Fe Bland. V spomínanom Mozartovom koncerte pre klavír sa v 1. a v 3. časti vyskytujú sólové kadencie, v ktorých je miesto pre sebarealizáciu samotného sólistu. Talentovaný Andrew van Oeyen túto možnosť využil a do diela vpísal vlastné kadencie. Klavirista doslova preplával dielom a bol unášaný harmonickými vlnami skladateľovej vášne. Sprevádzal a nechal sa sprevádzať. Hádal sa, aj súhlasil. Jeho hudobný cit presakoval medzi tónmi.
Čo začalo stratou raja, skončilo zádušnou omšou. Na záver večera odznelo monumentálne Rekviem d mol op. 48 od Gabriela Faurého, ktoré sa dalo pozorovať ako vychádzajúce slnko. Bolo nenútené a plynulé. Fauréovo Rekviem je oddané nádeji. Je vnútorne vyrovnané a preniká dušou skrz na skrz zanechávajúc po sebe harmóniu. Slovenský filharmonický zbor ukázal krásne zrozumiteľné piano s jednotnými gradáciami, akoby s krehkosťou detského zboru a silou a istotou zboru dospelých. Basbarytón Martin Malachovský mal prvé takty mierne neisté, no táto asimilačná chvíľka trvala len pár sekúnd. Nakoniec ladne prenikol do éterickej atmosféry. Zdalo sa, že i on si uvedomoval zraniteľnosť celej formy, v čom sa nakoniec ukazuje profesionalita. Koloratúrna sopranistka Adriana Kohútková si tiež držala mierny odstup. Ukázala silu hlasu zahalenú rešpektom pred transcendentálnosťou celého diela.
Nakoľko sa jednalo o vážnu a dramatickú tematiku, natoľko bolo vážne a dramatické vystupovanie dirigenta Emmanuela Villaumea. Čo bolo predpísané ukázal a čo nebolo, to stelesnil.
Účinkovali:
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Emmanuel Villaume – dirigent
Jozef Chabroň – zbormajster
Andrew von Oeyen – klavír
Adriana Kohútková – soprán
Martin Malachovský – basbarytón
Program:
Krysztof Penderecki (1933)
Adagietto z opery Stratený raj
Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791)
Koncert pre klavír a orchester c mol KV 491
Gabriel Fauré (1845-1924)
Rekviem d mol op. 48
