Pán Murgaš nikdy nepatril k heroickým postavám osobnostného výkvetu Smeru, takže jeho „svedectvo" o praktikách v strane a vláde tak aj vyzerá. Hoci pomenovanie pre štát široko-ďaleko najvýhodnejšieho dodávateľa papiera nie je úplne malicherným príspevkom do zbierky vládneho obstarávania Model 2006 turbo. Takéto zviditeľnenie pre celoslovenskú verejnosť nenápadného, no vo Zvolene celkom obľúbeného politika pána Maňku je samozrejme účelové. Ak však budeme veriť pánovi Murgašovi aspoň trošku, europoslanec Maňka nestratil v Bruseli kontakt s domovinou, nie je odtrhnutý od našej reality.
„Robert zareagoval len tým, či som to musel tak tvrdo povedať," tvrdí pán Murgaš o reakcii pána premiéra, keď ho údajne upozorňoval na klientelistické praktiky medzi bratmi. Ako a prečo sa rozhovor odohral (súboj dobra a zla, alebo záujmov a záujmov), nevieme, ale veta vyzerá autenticky. Takú si jeden nevymyslí. A neznie ako dobromyseľné káranie, ale ako plne informované sprisahanectvo.
Pán Maňka sa bráni, pochopiteľne. Útokom. Obviňuje z dlhodobej neschopnosti pána Murgaša. Nemal by zabúdať, že tak hovorí o päťročnom županovi za stranu Smer, do včera jej členovi a oňahdy podpredsedovi, ktorému stranícku funkciu ponúkol Robert Fico. A o ktorom by dodnes pekne hovorili (a vraj upratali do Bruselu), ak by on hovoril pekne o ich.
Prvá lastovička leto nerobí, ale raz priletia kŕdle a príde aj leto. Súčasný premiér už ukázal veľké schopnosti a politické zručnosti, ale jednej skúsenosti ešte ani nepričuchol. Keď „jeho" ľudia začnú rozprávať. A raz začnú. To je istejšie, ako jeho víťazstvo vo voľbách 2010. Pretože takým spôsobom robí politiku.
