O BUKOVOHORSKEJ KULTÚRE V SLOVENSKOM KRASE
Bukovohorská kultúra sa v Slovenskom krase objavila približne v piatom tisícročí pred Kristom. Objavila sa plne vyspelá s vlastnou tenkostennou keramikou, ozdobami a schopnosťou pestovať poľnohospodárske plodiny a tkať šaty. V Slovenskom krase budovali ríšu v ktorej žili ľudia v drevených a hlinených domoch alebo vo výškach okolo 600 m nad morom kde sa venovali chovu oviec a kôz.
Nestavali si chrámy ale ako chrámy vnímali dramatické prírodné útvary ako sú priepasti, skaly a jaskyne. Príroda bola pre nich živá a posvätná. Bola doslova ich matkou a seba vnímali ako jej potomstvo. Kvôli tomuto presvedčeniu sa ju ani nesnažili podrobiť a ich zásahy do prírodného prostredia boli minimálne. Dnešný stav jaskýň v Slovenskom krase priamo dokazuje že sa v tomto prostredí pohybovali s veľkou úctou a skoro vôbec si ho neupravovali. Uctievali slnko, mesiac prírodné živly a hlavne všetko s magickým vplyvom na myseľ. Stretávali sa pri jaskyniach a iných energeticky príťažlivých miestach kde vykonávali svoje obrady a obete. Aj napriek svojim schopnostiam stavať si obydlia v zime mnohí z nich naďalej zostupovali do jaskýň v ktorých bola vyrovnaná teplota. V jaskyniach ale nespali na zemi ako ľudia pred nimi len v kožuchoch zo zvierat ale pod prístreškami ktoré ich chránili pred vlhkom a zvyšovali teplotu.
Práca bola pravdepodobne špecializovaná. Niektorí ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom iní pastierstvom ďalší stavbou domov a ostatní výrobou keramiky alebo nástrojov a hrotov z obsidiánu . S výrobkami sa tiež obchodovalo. Súčasťou ich spoločenského zriadenia boli nepochybne aj šamani a kňazi ktorí viedli kultové zhromaždenia. V skrytých jaskyniach a v nekonečných lesoch mali veľa priestoru na obrady a meditácie. Ich vnímanie sveta bolo, dalo by sa povedať „magické“. Ľudia sa bežne rozprávali so slnkom, s dubmi, so skalami a komunikovali s čarovnými bytosťami ktoré v prírode žili. Ich náboženstvo a spôsob života tvorili jeden celok a neboli od seba nijako oddelené.
Ľudia bukovohorskej kultúry nepoužívali- podobne ako oveľa neskôr Kelti- písmo. Je ale vysoko pravdepodobné že ich kultúra obsahovala aj veľké množstvo mýtov, piesni a príbehov ktoré si práve kvôli absencii písma dokázali zapamätať.
Aj keď v skutočnosti nie je možné neomylne charakterizovať akúkoľvek kultúru ktorá obývala Slovenský kras - keďže žiadna z týchto pravekých a starovekých kultúr po sebe nezanechala písomné pamiatky- jedna vec je istá, Slovenský kras a jeho krasové javy dodnes budia údiv a citlivého človeka môžu preniesť do magického meditatívneho stavu ktorý sa celkom isto podobá na ten, aký na týchto miestach ľudia zažívali od počiatku vekov.
Michal Ičo
