Nenávidím status "16 ročného dievčaťa". Nie že by som sa necítila dobre vo svojom živote alebo bola nespokojná so svojím vekom. Ale vážne. Ak niekto povie, že má 16 rokov, dospelí ľudia začnú s niečim ako "v tvojom veku.., v našej dobe.." alebo "ty ešte nič..., nemôžeš vedieť..." . Ja si naplno uvedomujem, že som veľa vecí ešte nezažila, nevidela, nepoznám alebo neviem. Ale mám rovnakú šancu dokázať veci, aké dnes dokáže moja mama či babka.
Chcela som sa zapojiť do jednej dobrovoľníckej činnosti. Prišla som tam, predstavila sa a porozprávala im o svojej predstave a o tom, čo by som chcela spraviť, dosiahnuť a akým spôsobom by som chcela pomôcť. Viete čo mi povedali? že som príliš mladá.
Nápad sa im páčil, aj moje myšlienky a predstava. Ale mám príliš nízky vek a vraj si neuvedomujem následky svojich slov, činov a správania.
No tak, spamätajte sa!
Keby si neuvedomujem následky činov vo svete, asi by som nešla niekam ku charite, do útulkov alebo inam a nesnažila sa pomôcť.
A kedy asi máme začať niečo tvoriť a budovať keď nie v mladosti? Teraz je to obdobie života, kedy je naša najväčšia starosť prospech v škole a na akú párty sa dostaneme. Máme neuveriteľne veľké množstvo voľného času ktoré sa dá pretvoriť na niečo úžasné.
Až vyrastieme, budeme robiť diplomy na vysokých školách, pracovať, starať sa o rodičov, starých rodičov, naše deti a partnerov. Budeme pohltený do nekončiaceho kolotoča reálneho sveta. Čo asi tak môžeme zmeniť potom? Nebude čas na dobrovolnícke činnosti, na písanie kníh či príbehov. Nebude čas na sledovanie motýľov a vtákov vonku v prírode. Nebudeme mať čas na plánovanie výletov s priateľmi na hrady.
Teraz je ten čas, kedy môžeme.
Práve toto je ten čas kedy by sme mali robiť to čo chceme a snažiť sa nejakým spôsobom urobiť náš svet krajší a lepší. Toto je ten čas kedy si môžeme plniť sny a predstavy.
Samozrejme, nemyslím tým, že ak je náš sen byť rockový gitarista, máme prerušiť štúdium a utiecť do iného štátu s predstavou, že prerazíme.
Pointou tohto príspevku však je, že ľudia si neuvedomujú, o čo všetko nás oberajú keď našu generáciu súdia len podľa veku. Patrím medzi jedincov, ktorí sa nevzdajú ani po stovke odmietnutí a som na to hrdá. Lenže mnoho mojich rovesníkov takých nieje. A po niekoľkých "nie, ďakujeme, hľadáme starších adeptov." sa vzdajú.
Opýtala som sa pár priateľov, čo si myslia, že môže dosiahnuť človek v našom veku bez veľa peňazí a konexií v dnešnom svete. Ich odpoveďou bolo - nič.
Nepripadá vám smutné, že už v mojom veku strácajú chuť niečo skúšať, pretože majú pocit, že spoločnosť ich neprijme?
Prosím skúste sa zamyslieť. A ak vlastníte nejakú firmu, obchod, spoločnosť a nabudúce k vám príde mladý človek so snahou niečo dokázať, dajte mu tú možnosť.