No to zase bola akcia !
Tak my sme prosim pekne isli na vecerne pivo na otocku nie ze do mesta ale do nasej dediny najvacsej - bratislavy. (Alebo ako ju pocas nasho bludenia v racianskom ghette rado s odporom nazval, ze "perla na dunaji"). A to len tak, ziadna sluzobka ani nic podobne, prosto na otocku do BA, ist sa najest, zahrat bowling, vypit asi kamion piva a spat. (no dobre, v skutocnosti sa jednalo o akciu poriadanu zamestnavatelom pre utuzenie vztahov s nasim najvacsim zakaznikom)
Cesta smerom od ziliny prebiehala v uplnom poriadku, teda az na tu nasu uzasnu firemnu mazdicku, ktoru onehda isty kolega po tom co nedobrzdil zo 160tky oprel do tabule "cerpacka cervenik" (ktora tam dodnes ako memento svojim dokrivenym telom pripomina uponahlanym vodicom ze obcas je dobre pri odbocovani z dialnice aj spomalit). Auto uz pomaly dosluhuje a tak z neho celu cestu vychadzali pri udalostiach ako brzdenie, rozbiehanie, jazda nad 90km/h, otacanie a pod. rozlicne vzdychy, mrmlanie, hucanie, vrzganie, skripanie a buchanie. Podarilo sa mu vsak vydrzat celu cestu a to bez toho, aby sme museli volat odtahovu sluzbu. Samotnu krcmu, kde sa to cele malo odohravat, sme nakoniec nasli niekde pri poli v okrajovej casti race. Skutocna perla na dunaji. V pozvanke bola aj veta - nie je problem s parkovanim - co bolo naozaj vystizne, pretoze panelove parkovisko vyzeralo akoby tam rekreacne parkovavali len kombajny a traktory.
Samotna akcia prebiehala podla klasickeho scenara - cosi sme zjedli, popili, parkrat pohazeli koule a prebrali temy s problematikou "Ako sa da zvitazit nad vlastnou zenou?" ci "Je vesmir vypocitatelny?". Kedze sme mali dobrovolneho sofera, ktory nas este potreboval dopravit 200km naspat do vyhriatych posteli, zacalo mu byt chudakovi z pitia kofoly okolo 23:00 dost otupno a zacal nas vo velkom style a nekompromisne tahat domov. Vtedy mi to pripadalo skor ako kazenie prijemne rozbehnutej akcie (nasa rychlost za zacinala blizit dobrym trom pivam za hodinu), ale pozerajuc sa na to nezavislym a hlavne nicim neovplyvnenym (doslova) pohladom dneska, tak nas odtial odtiahol v pravy cas. Po tom co sme sa ja a moj sef vehementne a so slzami v ociach rozlucili, mali uz normy spolocenskeho spravania davno zbalene kufre, sedeli na lodke a zdialky nam mavali.
V aute sme potom robili vsetky tie standartne veci, co robia ludia ked ich prepravuju autom: spievanie z otvoreneho okna, vylievanie piva z otvoreneho okna, vyklananie sa z otvoreneho okna na rychlostnej komunikacii, otvaranie dveri pocas jazdy, snaha o riadenie auta zo zadneho sedadla automobilu a pod. Zvysok cesty potom uz prebehol uplne hladko, podla mojho nazoru ani cesta v lietadle sa neda prespat pohodlnejsie, jedinym problemom bolo, ze nam niekto pocas spanku povylieval po aute nase na pumpe zakupene pivo. Ono to ten vecer ani tak nejaky velky problem nebol, skor by som povedal, ze to pre nas nebol ziadny problem, no na druhy den ked sme isli do prace vratit auto, pre istotu sme mali celu cestu otvorene zadne okna. Do roboty sme dorazili veselo asi tak o desiatej hodine a s pivom v ruke.
Celkovo akcia dopadla vyborne, ved nie vzdy sa cloveku podari ist vecer na pivo do krcmy vzdialenej 200km, akurat to momentalne potrebujeme vsetci poriadne vyspat.
