Ahoj ľudia.
Po dlhej dobe ignorácie kníh som sa dostal konečne naspäť k čítaniu. Zhltol som skvelú rozprávku od Salmana Rushdieho – Luka and the Fire of Life. Úžasné rozprávanie plné fantázie pripomínajúce Nekonečný príbeh, no s hlbším posolstvom. Určite sa k tomuto autorovi ešte vrátim a možno si pripravím žalúdok aj na jeho vážnejšie témy.
O čom ale chcem písať, je práve dočítaná knižka skutočného príbehu Salvu Duta prerozprávaného spisovateľkou Lindou Sue Park. (kniha vydaná v 2009)
Kniha má názov “A long walk to Water“. Subtilná knižka opisujúca dva ľudské životy z Južného Sudánu. Príbeh má neuveriteľne človečenskú arómu. Od najhoršieho hnilobného zápachu, až po povznášajúcu vôňu toho najlepšieho, čo môže ľudskosť ponúknuť.
Skvelý príbeh s triumfálnym vyvrcholením zľahka oživil moje vlastné zážitky, no hlavne ma nechal dlho rozmýšľať o takej akútnej otázke v týchto časoch ako je pomoc a prijímanie utečencov z konflikom zmietaných regiónov.
Viem že je to pálčivá a ošemetná téma a každý má svoj pohľad a názor.
Táto knižka vie určite poodhaliť jednu vrstvu našej ignorancie a poukázať na tú časť príbehu každého utečenca, ktorá sa k nám už nedostane.
Niekde som čítal, že ľudský mozog sa vie oveľa lepšie morálne vysporiadať so zlými následkami spôsobenými svojou nečinnosťou, ako so tými istými následkami spôsobenými svojou činnosťou. Myslím, že na tom niečo bude.
Príbeh mladého Salvu ma donútil zamyslieť sa aj nad tým, ako dnes preberáme zodpovednosť za to, čo možno spravia v budúcnosti ľudia, ktorých sa prípadne rozhodneme k nám pustitť. Budeme vedieť prevziať zodpovednosť aj za naše vlastné činy/nečiny v tomto okamihu?
A ešte jedna vec je na tejto knihe skvelá. Zaberá časť Salvovho života od roku 1985 až do roku 2009. Chcete vedieť čo sa s ním stalo potom? Stačí si vygoogliť vodu pre južný sudán a všetko v knižke ožije a vy ste v okamihu jej súčasťou.
Odporúčam.
