Pri čítaní týchto článkov ma okrem iného zarazila jedna drobnosť. Počuť to aj z vyjadrení politikov, organizácií, alebo novinárov. Všetci dokážu v rámci jedného odstavca použiť niekoľko rozdielnych slov na označenie tejto skupiny cudzincov. Pozrime sa čo tu máme. Sú to (okrem cudzincov), migranti, imigranti, ilegálni migranti, ilegálni imigranti, utečenci, alebo azylanti. Všetky tieto označenia sa používajú ako synonymá na označenie jednej a tej istej skupiny ľudí. Keď sa ale pozriete do slovníka, prípadne do zákonov, tak zistíte, že každý z týchto výrazov má veľmi špecifickú definíciu a nie je možné ich zamieňať. Z toho mi vyplýva zásadná otázka. Máme vôbec predstavu o čom to vlastne rozprávame a o čom sa tak srdnato hádame?.
Jediné čo sa mi pozdáva ako vysvetlenie, je silná manipulácia s ľuďmi, ktorí nie sú celkom bystrí a na základe navodenia určitej atmosféry okolo zmätočnej informácie si tvoria emotívny názor s predstavou, že vedia o čom rozprávajú a nakoniec aj veria, že majú pravdu. Samozrejme viera a presvedčenie väčšinou nemajú dobrý vplyv na konštruktívnu faktickú diskusiu. Keby som to zhrnul, tak logika nášho dialógu funguje asi takto: Síce netuším o čom rozprávam, ale som hlboko presvedčený, že mám pravdu. (toto platí pre obe názorové strany)
Takže miesto faktickej diskusie na danú tému nám je predložený strach z neznámeho, na ktorý reagujeme inštinktívne aj intelektuálne tak, ako to robia napríklad šimpanzy.
Ako reagujeme inštinktívne na inakosť?
Neviem si predstaviť, ako by ľudstvo reagovalo na prílet ufoncov. Existujú na túto tému nejaké filmy a seriály, no realita by bola zrejme stále celkom zaujímavá. Keby som vylúčil ufoncov, tak my ako Európania nemáme radi hnedých, alebo žltých ľudí, ktorí sa k nám chcú dostať. Majú čudnú kultúru a veria v iné nadprirodzené bytosti. Bez toho aby sme to mali overené vieme, že sú nevzdelaní a extrémne chudobní, majú sklony k násiliu a tak podobne.
Lepšie to nie je ani medzi nami žijúcimi v Európe. Nech už sú rozdiely rasové, náboženské, kultúrne, alebo ekonomické, sme vždy podozrievaví a nechceme tu Rumunov, Maďarov, Poliakov, dokonca aj Česi, Nemci, alebo Angličania nám lezú na nervy.
A to sme už doma. Samozrejme že tu nechceme hnedých ľudí, hoci sú tu doma už dlhé stáročia, no kultúrne sa nikdy neprispôsobili tomu, čo preferujeme my. Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj LGBT, alebo “podozrivé“ náboženské zoskupenia.
Keby sme zrovnali náboženstvo, rasu a kultúru, stále Bratislavčania neznášajú východniarov a oni neznášajú Blavákov. Jedni tvrdia, že im kradnú prácu, plnia parkoviská a neplatia miestne dane. Druhí zas, že všetky peniaze idú do Bratislavy a východ utrie hubu.
Poďme ďalej. V samotnej Bratislave Dúbravčania neznášajú Lamačanov. Račania neznášajú Nové mesto a všetci nenávidia Petržalčanov a vice versa. A keď už ste vo svojej štvrti, tak neznášate ľudí z bytovky naproti, lebo parkujú autá na vašom parkovisku a aj smeti vám hádžu do vášho stojiska. Nakoniec neznášate aj svojho suseda, lebo je to grázel čo fajčí na balkóne a kvôli tomu si nemôžete ani vyvešať prádlo.
Takto nejak vyzerá matrioška neznášanlivosti blížneho svojho a chová sa úplne na princípe blízkosti košele voči kabátu. Je úplne pochopiteľné, že neznesieme doma cudzincov, keď nevieme tolerovať ani celkom blízkych ľudí zo svojej komunity.
Uvedomujem si, že som tú neznášanlivosť podal trocha sarkasticky, no snáď by sa dalo súhlasiť, že ten vzorec myslenia som ako tak vystihol.
Na záver by som len chcel ujasniť, že som sa v tomto príspevku nevenoval tomu či cudzincov prijať alebo nie, skôr som sa venoval kvalite tejto diskusie a poťažme možno dôvodu, prečo je táto téma taká emotívna a ľudia k nej majú také vyhranené, hoci úplne nepodložené názory.
